Ahojte : ). Konečne môžem
povedať, že som v polovici. MUc, či ako? Trošku neskôr ale predsa. Poďme
si teda zhrnúť tento semester, nech ho môžem čím skôr hodiť za hlavu.
V jednom smere bol úspešný – spravila som mikrobiológiu, a teda
nevyhodili ma zo školy :D. Dokonca mám najlepšie hodnotenia zo všetkých semestrov
doteraz. V inom smere, keď sa pozriem na počet úspešných, resp.
neúspešných skúšok, tento semester bol pre mňa zatiaľ tým najmenej úspešným. Aké
predmety sme mali tento semester? Áro, farmakológia, chirurgia, interná
medicína, klinická biochémia, neurológia, rádiológia a povinne voliteľný
predmet, ktorý si každý vyberal sám.
Krátky súhrn
Keďže predchádzajúci semester bol
už dávno a jeho súhrn tiež, zopakujem ako som na tom bola na začiatku
tohto semestra a ako sa vlastne celý vyvinul. Preniesla som si
mikrobiológiu, ktorú som minulý rok nezvládla, keďže som viackrát opakovala biochémiu
a ani imunológia sa mi nepodarila na prvýkrát. Môj plán bol spraviť
mikróby čo najskôr – ideálne pred Vianocami a nechať si všetky ostatné
skúšky na skúškové. Vzhľadom k tomu ale, že tých skúšok bolo pomerne veľa
a termín z mikrobiológie bol dosť skoro, pred skúškami som sa
rozhodla inak. A teda spraviť čo najviac predmetov v predtermíne (do
Vianoc) a na január si nechať už len mikróby a farmakológiu. Prvú
skúšku som si dala z rádiológie 9.12. Môj povinne voliteľný predmet bol
Primárna prevencia v starostlivosti o deti a mládež, viac
o ňom neskôr, ale vzhľadom k tomu, ako predmet prebiehal a že
sme dostali možnosť vybrať si termín skúšky v podstate podľa seba, mala
som skúšku 12.12. Ďalšiu skúšku som mala 16.12., klinickú biochémiu. No ako to
so mnou a biochémiou chodí, túto skúšku som nespravila. 19.12. sme mali
ešte test z internej. Čo sa skúškového týka, 5.1. sme mali všetci povinný
termín z neurológie a následne 7.1. som bola na mikrobiológii, ktorú
som nespravila. Čakal ma teda posledný – komisionálny pokus, na ktorý som si
nechala celý mesiac a išla som až 3.2. Ten sa mi našťastie podaril. Po ňom
som skúsila ešte biochémiu, avšak neúspešne. No a farmakológiu som
nestihla. A teda z tohto skúškového si nesiem ďalej farmakológiu
a klinickú biochémiu. Prioritne farmakológiu by som chcela spraviť
v lete, s biochémiou sa uvidí podľa ostatných skúšok.
Poďme teda k jednotlivým predmetom.
Anesteziológia a intenzívna medicína 1
Z ára sme mali 3 stáže.
Témou prvej bola anesteziológia – predoperačné zhodnotenie, intraoperačná
starostlivosť a pooperačná starostlivosť. Túto stáž sme absolvovali
v NÚDCH na Kramároch, kde sme po teoretickom úvode boli rozdelení na operačné
sály. Ja som bola na operácii bábätka, ktorému robili stómiu. Zo samotnej
operácie som toho veľa nevidela, keďže sme tu boli prioritne kvôli
anesteziológii, a teda áristka nám na sále vysvetlila svoju prácu a ukázal
nám prístroje, ktoré používa.
Druhá stáž bola zameraná na
resuscitológiu, túto stáž sme mali v škole na simulačnom ústave. Tento deň
bol rozdelený na také 2 bloky, jeden zameraný na ABCDE prístup, ktorý bol za
mňa veľmi dobre vymyslený. Mali sme rôzne „situácie“ a spoločne sme ich
riešili podľa ABCDE prístupu. Druhý blok bol zameraný na KPR, kde sme si najprv
prechádzali teoretický test a potom sme trénovali KPR.
Tretia stáž bola zameraná na
intenzívnu medicínu, znova sme boli v NÚDCH, tentokrát ale na oddelení.
Zúčastnili sme sa vizity a potom sme sa rozprávali o rôznych témach
z ára. Na oddelení sme videli skutočne zaujímavých pacientov. Táto stáž
bola pre mňa veľmi dobrá.
Predmet sa končil, povedzme to
tak, trošku neštandardne. A teda bolo potrebné spraviť „cvičný test“ na
moodle 6-8x. Generovalo to síce stále rôzne otázky, ale robiť 8x jeden
test...no. Potom sa písal „ostrý test“ a následne ešte bolo potrebné napísať
esej na tému „Predoperačné hodnotenie pacienta s podporou ASA klasifikácie
fyzického stavu pacienta“. Všetky tieto časti sa písali z domu, našťastie.
Farmakológia 2
Farmakológia pokračovala rovnakým
štýlom ako minulý semester. Semináre a prednášky. Plus jedna simulácia.
K jej priebehu nemám veľmi čo povedať. Pripomínalo mi to patfyz, kedy
sedíte na seminári a veľmi to nedáva zmysel a zároveň vám to ani veľa
nedáva. Ale úprimne, semináre z farmakológie dávali väčší zmysel ako
patfyz ak ste dávali pozor a možno si aj niečo dopredu pozreli.
Farmakológia sa končí skúškou –
test + ústna odpoveď. Na túto skúšku som sa nedostala. Keďže mikróby mi zobrali
celé skúškové, naučiť sa na farmačku som už nemala šancu, a teda som sa do
toho ani nepúšťala. Dúfam, že dostaneme termín a možnosť ešte
v riadnom skúškovom v lete a ak áno, určite chcem ísť na
farmačku vtedy.
Chirurgia 1
Chirurgia prebiehala
v nemocniciach na stážach, každá stáž na inom oddelení. Za mňa sú
najlepšie stáže na NÚDCHu a tu sa mi páčila aj stáž z chirurgie.
Dostali sme svojho pacienta a mali sme odobrať anamnézu. To bolo vlastne
prvýkrát, kedy nám niekto dovolil s detským pacientom aj komunikovať. Za
mňa najlepšia stáž. Ďalšia dobrá bola v Onkologickom ústave sv. Alžbety,
kde sme tiež odoberali anamnézu. Ja som mala pacientky po mastektómii
a rozprávať sa s nimi bolo tiež zaujímavé. Mali sme stáž aj na
Boroch, kde som bola na ambulancii a vlastne každý pacient mal niečo so
žlčníkom ale žiaden nebol indikovaný na operáciu. Ja celkovo vždy radšej chodím
na ambulancie. Jedným dôvodom je, že ja a operačné sály nie sme úplne
kamaráti. Necítim sa tam dobre a nebaví ma to. Cisárske rezy boli
zaujímavé ale akonáhle bolo na svete dieťatko, už ma operácia nezaujímala :D.
Z ostatných operácií nebýva výsledkom nový človek, a teda nie je to
úplne moja šálka kávy. Druhým dôvodom je, že na ambulancii bývajú rôzne
diagnózy, rôzni pacienti a rada sledujem lekárov pri komunikácii
s nimi. Myslím, že to mne osobne dáva viac ako sledovať operatéra. Taktiež
je na ambulancii viac priestoru pýtať sa a rozprávať s lekárom,
prípadne sestrami a niekedy si aj niečo vyskúšať. To len tak, že zvážte si
kam radšej pôjdete, keď dostanete na výber, ale asi sa úplne nevyhýbajte tým
operačkám až tak ako ja, nech potom nevyzeráte ako úplne neschopný ak sa raz na
nejakej ocitnete.
Ukončenie predmetu? Neviem, proste sme dostali známku. Asi
za to, že sme tam chodili.
Interná medicína 2
Zameranie tohto semestra bolo
pneumológia a reumatológia. Stáže sme mali na Mickiewiczovej
a prebiehali tak ako minulý semester. Jednoducho záleží akého doktora
dostanete, ako veľa má na vás času a energie. Môžete vidieť zaujímavé veci
– boli sme napr. pri pleurálnej punkcii, ale môžete aj len sedieť
v kancelárii a počúvať príbehy. Toľko k internej. Ukončuje sa
online testom z domu.
Klinická biochémia
Tento predmet vlastne
neexistoval. Nemal cviká, iba prednášky. No a viete ako to je
s prednáškami. A hlavne prednáškami z niečoho ako biochémia, čo
sa s vami ťahá prakticky už od prvého ročníka. Skrátka – nebola som ani na
jednej, čiže tento predmet doslova neexistoval. Skúška je písomná,
v škole, test s 35 otázkami na možnosti a 5 otvorenými.
Zaujímavosť na záver k tomuto skvelému predmetu – na tomto ústave som už
bola na skúške 9-krát. A vďaka poslednému „úspechu“ si to zopakujem aj
desiaty. Držte palce, lebo ja už neviem ani čo k tomuto predmetu dodať.
Neurológia 1
Neurológiu sme mali na
Mickiewiczovej. Stáže mali na začiatku prednášku, ktorá bola na každej jednej
stáži o tom istom. Naozaj. Doslova. Na konci už sme ju vedeli naspamäť
a presne sme vedeli, ktorý príbeh príde. A nie, neznamená to, že sme
sa aspoň niečo naučili. Znamená to, že sme stratili čas a iba sme boli
unavení a otrávení. V každom prípade samotná stáž potom bola rôzna.
Boli sme s pacientom v spánkovom laboratóriu, aj s rôznymi inými
neurologickými pacientmi. Výstupom tohto predmetu je odovzdanie chorobopisu.
Čiže predposlednú stáž dostanete pacienta, ku ktorému vypracovávate celý
chorobopis. Na poslednej stáži sa to odovzdáva a „prezentuje“. Dostali sme aj
jednu otázku každý, viac menej súvisiacu s daným pacientom. Predmet sa
ukončuje testom v moodle v škole. To, že som urobila tento test bol
jeden veľký zázrak a veľmi dúfam, že sa zopakuje aj v lete.
Rádiológia a nukleárna medicína
Z rádiológie sme mali 5 stáží,
každá bola prakticky zameraná na niečo iné. Všetky boli síce v nemocnici,
ale všetky boli prednášky a ukážka prístrojov, kde občas bol aj pacient. Stáž
venujúcu sa nukleárnej medicíne sme mali v Onkologickom ústave, táto bola
čisto iba prednáška. Ďalej sme mali stáž v nemocnici Bory, ktorá bola
zameraná na CT vyšetrenia, na Kramároch sme mali stáž zameranú na MRI
vyšetrenia a na Mickiewiczovej to bolo RTG a CT. Všetky tie stáže
boli viac menej prednášky, prípadne sme boli prevedení pracoviskom. Taktiež
mali jednu stáž v Ružinove, kde sme videli CT pacienta s cievnou
mozgovou príhodou. Je možné, že som zabudla ešte na jednu stáž na Boroch, lenže
tie stáže tam nestoja za veľa a teda si ich nepamätám. K týmto stážam
by som dala len jedno odporúčanie, špeciálne k tej na Kramároch. Ak vás
nechajú čakať na chodbe na lekára, ktorý pravdepodobne ani neexistuje – odíďte.
My sme čakali asi 45min, kým som to vzdala a odišla som. Nečakajte viac
ako 20min. Máte aj lepšiu robotu.
Povinne voliteľný predmet – Primárna prevencia v starostlivosti o deti a mládež
V štvrtom ročníku si vyberáte jeden
predmet do zimy a jeden do leta. Ja som si do zimy vybrala primárnu
prevenciu u detí. Moje kritériá na výber predmetu boli: musí mať niečo
spoločné s deťmi, keďže deťom sa na ostatných predmetoch venujeme
minimálne, až vôbec; čítala som si obsahovú náplň všetkých predmetov, ktoré sa
mi páčili a podľa toho som si vybrala. Viete si vyberať aj podľa toho, že
sa spýtate starších, ako bol daný predmet vyučovaný a ukončovaný. Viaceré
predmety sa ukončili len prezentáciou/esejou, prípadne len tým, že ste tam
chodili. Rovnako tak niektoré predmety boli vyučované online, iné prezenčne. Ja
som mala prednášky online, všetky boli nahraté na teams a čo bolo super,
ostávali tam, a teda ste si ich mohli pozrieť kedykoľvek. Možno trochu
nevýhodou oproti niektorým iným predmetom, ja som mala klasickú skúšku – test
a oficiálne bolo písané aj ústna. Prebiehalo to tak, že test bol hneď vyhodnotený
popri tom ako som ho písala a ak nebolo niečo správne, dostala som na to
otázku. Ale nič hrozné. Test bol na možnosti a ak rozmýšľate a učili
ste sa prednášky tak úplne v poriadku. S výberom predmetu som
spokojná. Skúšku som robila v predtermíne, dostali sme ponuku dátumov
a vlastne sme si sami určili, kedy chceme skúšky.
Som naozaj rada, že tento
semester už skončil. Žiada sa mi otvoriť ešte jednu tému. Pretože ak niekto
tieto blogy číta a ak ešte aj študuje medicínu (alebo aj inú VŠ, ktorá ho
zabíja), chcela by som, aby ste vedeli, že požiadať o pomoc nie je zlyhanie.
Minulý rok, potom ako som konečne na 5x spravila biochémiu a imunológiu až
na druhýkrát a po 2 týždňoch učenia sa som samozrejme nespravila mikróby,
tak som sa psychicky zložila. Bolo to prvýkrát kedy som pochopila, čo je
vyhorenie. Sedela som na posteli, plakala a nevedela ako ďalej. Nie,
nebolo to len kvôli skúškam. Psychický tlak z tejto školy je veľký
a pochopí ho málokto, kto ju neštudoval. Plus, každý má svoj osobný život,
zamestnanie, niektorí máme tých zamestnaní popri škole aj viacero. Môj problém
bol, že som si vyčítala každú minútu, kedy som sa neučila. A viem, že toto
je problém mnohých z nás a nie je jednoduché doslova si
preprogramovať mozog na to, aby akceptoval, že ste človek : ). A že učiť
sa celý deň nielenže nie je potrebné ale nie je ani zdravé. Potom, ako som sa
zložila, som hneď kontaktovala psychologičku. Prvýkrát v mojom živote som
si konečne priznala, že potrebujem pomoc. Hneď na druhý deň som mala call
s psychologičkou (z niektorej z tých online platform). Nebola som
s tým úplne spokojná, nedostala som žiadne rady ani praktickú pomoc, čo
ďalej. A zároveň som sa necítila pochopená. Nemôžete sa medika spýtať, či
si myslí, že to, že si ničí touto školou zdravie má zmysel. Áno, pre nás to
zmysel má. Keby nemalo, nerobíme to. Zároveň však mi asi pomohlo to, že som sa
vyrozprávala nestrannej osobe. Vedela som však, že toto nie je cesta
z viacerých dôvodov. Online platformy sú drahé a stretnutia
s psychológom majú byť pravidelné. To, že to bolo online mi osobne asi až
tak nevadilo, nakoľko vtedy som v tom videla ušetrený čas na cestovaní
k niekomu. Máte výčitky keď cestujete niekam, že strácate čas? Nie, nie je
to v poriadku. Ďalej som vedela, že potrebujem psychológa, ktorý chápe akú
školu študujem a nebude sa ma pýtať, či to má zmysel. Ja nechcem utiecť,
ja chcem byť silnejšia aby som to zvládla. Čo som teda urobila? Už keď som sa
do toho pustila, nechcela som skončiť. Oslovila som školskú psychologičku na
Mlynoch. Trvalo nejakú dobu, kým mi odpísala a myslím, že prvýkrát som
u nej bola 1.4. Prvé sedenie bolo veľmi dobré. Pani psychologička si
vypočula všetky moje problémy, spoločne sme určili ktorému z nich sa
chceme akútne venovať, určili sme si jednotlivé kroky a ciele, dokonca aj
počet sedení za ktoré chceme tento cieľ dosiahnuť. Tým, že k nej chodia
študenti, ani raz sa ma nespýtala, či v tom vidím zmysel, naopak povedala
mi, že najviac ľudí k nej chodí z lekárskej fakulty (najmenej
z FTVŠ ak sa pýtate) a mala som z nej pocit, že ma nebude
k ničomu presviedčať ani nikam tlačiť. Dokopy som u nej mala nakoniec
myslím 7 sedení, každé 2 týždne. Čo bol môj cieľ? Naučiť sa neučiť sa : ).
Presne takto sme si to definovali.
Zároveň, som mala strach, že sa
mi v letnom skúškovom stane to, čo sa stalo na mikróboch, a teda, že
odídem zo skúšky, pretože budem mať „okno“. Tomu som sa potrebovala vyhnúť. Je
to síce iná téma, ale... Je veľmi ťažké zdvihnúť sa a odísť počas prípravy
na skúške. Je to totálne zlyhanie pre psychiku. Avšak spôsobí to to, že
druhýkrát to už urobíte s menším problémom. Nie som psychológ, ale keď som
prvýkrát odišla a vyhla sa strápneniu na skúške, kde by som nič
nepovedala, z časti sa mi uľavilo. Je to jednoduché – ujdete z boja
a aj napriek tomu, že útek je veľmi ťažký, prežijete a to si hlava
zapamätá. Keď budete najbližšie v ohrození, hlava už vie, že je ľahšie
ujsť ako bojovať. A s tým musíte bojovať. Takže nie – keď niekto
povie, že niekto odišiel zo skúšky, lebo si vybral ľahšiu cestu, nie je to ani
zďaleka pravda. Táto cesta úteku vám skomplikuje ďalšie skúšky, dni, týždne
a hlavne vašu psychiku.
Aby som to teda zhrnula – začala
som pravidelne chodiť k psychologičke, začala som čítať knihy
o psychike, na konci blogu vám odporučím aké mi pomohli. Pochopila som, že
vynesenie smetí, či nákup nie sú trest ani strata času, ale zároveň som pochopila
dôležitú vec (a toto mi trvalo najdlhšie) – nie je to ani čas na oddych.
Vysvetlenie: nehovorte si, že „idem vyniesť smeti, aspoň si dám pauzu od
učenia“. Smeti, nákup, upratanie bytu, varenie, dokonca aj jedlo sa stane
problémom. Lenže nič z tohto nemá byť váš čas na oddych. Sú to bežné
aktivity, ktoré robí každý. Jednoducho je to život. Neospravedlňujte si život
oddychom. Pri žiadnej z týchto aktivít si neoddýchnete. Váš mozog
potrebuje vypnúť a nie len presmerovať sa na inú aktivitu. Prijala som to,
že si nemusím ospravedlňovať život sama pred sebou a hľadať si dôvod prečo
sa neučím, keď idem kosiť trávnik. Po pochopení tohto, som začala hľadať
aktivitu pri ktorej by som si naozaj oddýchla a hlavne vypla hlavu. Veľmi
rada čítam, avšak už tak po hodine čítania, tým, že som doma, začnem riešiť
mnoho iných vecí a prácu. Začala som viac maľovať – stačí pol hodinka až
hodinka, pustím si seriál a vypnem hlavu. Začala som znova cvičiť. Lenže
cvičenie doma bolo pre mňa v tom období ťažké, keďže som si stále tento
čas vyčítala. Prvýkrát v živote som sa teda odhodlala k cvičeniu vo
fitku. O tom si môžeme povedať niečo viac neskôr, teraz poviem len toľko –
tento krok ma zachránil. Momentálne je pre mňa fitko jediným miestom, kde moja
hlava naozaj nepracuje. Nesústredím sa na nič iné, ako na správne prevedenie
cviku, na to, aby som zapájala správny sval a cvičila tak, ako treba.
S fitkom som začala deň pred skúškou z patfyz. Krok, ktorý by som
predtým nikdy nespravila. Deň pred skúškou by som sedela v zúfalosti buď
doma, alebo v knižnici. Ja som išla na svoj prvý tréning. Odvtedy chodím
do fitka 3x týždenne a dokonca posledný mesiac som pridala 4. tréning
doma. Už to nie je len o tom vypnúť. Stala sa z toho aktivita, ktorá
ma neskutočne baví, prekonávam svoje limity a jednoducho stala sa
z toho samozrejmá súčasť môjho života. Mám skvelú trénerku, ak by ste sa
pýtali – nie, nešla som do toho sama.
No a ako som na tom
momentálne? Úprimne práve v tomto momente by som sa asi mohla učiť aj
trošku viac :D. Ale ja mám ešte stále voľno, keďže skúšky som skončila doslova
na konci skúškového. Som na tom tak, že ak nemám vyslovene skúšku, alebo niečo,
na čo viem, že sa musím učiť dlhšie, tak nemám problém ísť na celodenný výlet.
Pracujem a aj keď častokrát poviem, že mi to žerie nervy a čas, už to
nerobím s výčitkou a myšlienkou na školu. Športujem, bez výčitiek
a s radosťou. Pustila som sa do ďalšej výzvy, ktorou je spolu-vedenie
klubu SCOPH, v čom našťastie nie som sama, ale pridalo mi to dosť roboty,
ubralo dosť voľného času, avšak ani raz som nepomyslela na to, že by som sa
v tom čase mala radšej učiť. Keď sa mám učiť, tak si jednoducho sadnem,
vypnem všetky sociálne siete (okrem instagramu, na tom som závislá a to
som sa ešte nenaučila :D) a učím sa. Keď sa naučím čo trebalo, potom
pracujem a riešim ostatné veci. Žijem. Čo to znamená? Fungujem
v domácnosti ako normálny človek. Nehľadám si ospravedlnenia typu „idem
variť, lebo potrebujem aj pauzu od učenia“. Jednoducho idem variť, lebo
potrebujem jesť :D.
Čo som vám týmto celým chcela
povedať? Žite. Žijeme krátko a verte mi, ak nejde o život, nejde
o nič. Nebojte sa skúšok, nebojte sa vecí, ktoré ešte len prídu. Pretože
ak sa bojíte niečoho, čo je v budúcnosti, prežívate ten strach
v prítomnosti. A to nemá zmysel. Ak cítite, že prechádzate niečím
s čím sa neviete vysporiadať sami, požiadajte o pomoc. Je to
dôležité. Majte ciele, plány, sny. A žite svoj život, pretože na každý deň
máte iba jeden pokus.
Knihy, ktoré som čítala
o psychike: Ako sa zbaviť starostí a začať žiť – táto kniha mi
poskytla viac myšlienok a praktických rád, ako všetky sedenia
u psychologičky (nie, nenahradí to psychológa, ale je to dobrý doplnok);
Dobehni svoj mozog, Dobrá správa o úzkosti – pekné knižky, vysvetľujú, že
pohyb dokázane zlepšuje psychiku a nielen to; Prečo mi to nikto nepovedal?
Dobrá kniha na rôzne témy a otázky ohľadom psychiky, kde si viete
nalistovať vždy tú kapitolu, ktorú akurát najviac potrebujete.
Ďakujem, ak ste sa dočítali až sem. Držím vám palce
v živote, štúdiu a vo všetkom do čoho sa pustíte. Plňte si sny
a žite svoj život podľa seba.
Komentáre
Zverejnenie komentára