Preskočiť na hlavný obsah

3. ročník na LFUK, Zimný semester

 

Ahojte. Ak ste čítali predchádzajúce články viete, že som si do zimy „potiahla“ biochémiu. K tomu sa pridali skúšky z internej propedeutiky, mikrobiológie a imunológie. A pribudli nám aj predmety ako patologická anatómia a patologická fyziológia. Kopec srandy a práce a toto skúškové hodnotím ako pre mňa zatiaľ to najhoršie. Prečo? Čítajte ďalej a dozviete sa 😊

Patologická anatómia

Z patológie sme mali prednášky, ktoré boli online, čo bolo skvelé, lebo sme si ich mohli pozrieť kedykoľvek a hlavne pred zápočtom a verím, že sa zídu aj pred skúškou. Plus boli podľa mňa naozaj dobré, zaujímavé a hlavne prínosné. A zápočet bol hlavne z ich obsahu (plus cviká) takže odporúčam sa ich naučiť.

Cviká boli rozdelené, striedali sa po týždňoch a to histológia a pitvy. Na histológii sme si najprv prebrali danú tému a potom sme v skupinkách riešili kazuistiky. Dostali sme pár viet o tom s akým problémom prišiel pacient a keď sme správne zhodnotili, aké ďalšie vyšetrenia by sme odporučili, dostali sme buď výsledky daných vyšetrení, alebo ďalšiu anamnézu a následne histologické preparáty, ktoré sme mikroskopovali a hľadali v nich danú patológiu. Následne sme to prezentovali zvyšku skupiny, aby sme všetci videli všetky prípady. Bavilo nás to a dosť sme si vďaka tomu zapamätali, takže super, teším sa na to aj ďalej.

No a druhá časť boli pitvy :-D . Nebudem klamať, že sme z prvej pitvy mali dosť obavy. Ale zvládli sme to a môžem povedať (ako človek, ktorému sa točí hlava vlastne už len tak náhodne), že to vôbec nebolo také zlé. Mali sme pitvy väčšinou dospelých ľudí, ale dostali sme sa aj na jednu, kde sme mali potrat. Z toho má tiež mnoho ľudí obavy, ale mne osobne bol menej nepríjemný potrat ako dospelý človek. Opísala by som Vám to rada aj viac, ale nebolo by to úplne vhodné a tak to zhrniem len na pár mojich poznatkov a odporúčaní:

-          Zoberte si vodu a nechajte si ju pred pitevňou. Keď Vám bude zle proste sa choďte vydýchať a napiť.

-          Zoberte si cukor (hroznový) do vrecka. Áno, do pitevne sa nesmie nosiť jedlo a určite Vám nehovorím, že si tam máte sadnúť a začať jesť. Ale majte ho pri sebe, keď Vám bude zle, choďte von a dajte si.

-          Zvážte kam sa postaviť. To zistíte po prvej pitve. My sme sa postavili k oknu, že tam bude lepší vzduch – vôbec to nepomohlo, bol tam rovnaký vzduch ako keď stojíte hneď vedľa stola. Ak ste bližšie k dverám, skôr odídete a nemusíte prechádzať cez všetkých ľudí. Čo sa státia týka dosť to ovplyvní aj to, koľko toho uvidíte. Na prvej pitve som zistila, že mi nerobí dobre, keď sa vyťahujú orgány (toto je taká zabíjačková časť a to nechcem nikoho uraziť ale je) a ja som stála tak, že som priamo videla, ako ich patologička vyberá. Vtedy som odišla prvýkrát, ale viac mi vadil zvuk pritom ako pohľad na to (alebo možno celé dokopy, ťažko povedať). Potom som už vždy stála „pri nohách“ a tam mi bolo lepšie.

-          Nebojte sa povedať, že Vám je zle. To Vám všetko povedia na prvej pitve, ale berte to naozaj vážne. Nechcete tam odpadnúť. A to Vás ale nechcem strašiť, nám neodpadol za celý semester nikto. Ale odišli sme viacerí viackrát, lenže keby to nepovedia, možno odísť nestihnú. Ak to už aj nepoviete patológovi, povedzte to aspoň kamošom vedľa nech na Vás dajú pozor.

-          Dávajte na seba navzájom pozor. To že sa občas obzriete po spolužiakoch Vám naozaj nezoberie vedomosti z pitvy samotnej.

-          Pitva plodu (pitvu dieťaťa sme nemali, neviem zhodnotiť). Pred tou nás hádam najviac všetci strašili. Za mňa – vôbec. A teraz viac úplne úprimne, !ak chcete preskočte tento kúsok!: smrdí to menej, okolo orgánov nie je toľko tuku, vyzerajú úplne ako z knihy len v maličkej verzii, čo ma veľmi prekvapilo – mozog, na to by som asi upozornila, lebo niektorým to neurobilo úplne dobre. Otváranie lebky - vieme ako vyzerá lebka plodu – tu sa nič nepíli, proste sa rozreže hlavička a mozog doslova vytečie von (vyzerá ako huspenina).

-          Pripravte sa na veľa prirovnaní orgánov k jedlu. Patológovia majú svoj humor, ktorý teda mne dosť sedí ale asi nepôjdete rovno z pitvy na obed. Aj keď vlastne my sme išli :-D.

-          Rúška – vždy majte rúško, ak Vám viac vyhovuje respirátor, zoberte si z domu svoj (rúška Vám dajú).

-          Neutralizácia zápachu – osvedčilo sa nám nosiť vonné olejčeky. Len si vyberte takú vôňu z ktorej Vám samotnej nebude zle, lebo keď sa to spojí s „vôňou“ pitevne tak môžete ísť rovno von. Celkom nám sedeli tie citrusové, mala som aj levanduľu, ale tá bola taká výrazná, že ju stačilo otvoriť a bola cítiť všade. Tie olejčeky cítiť aj cez rúško, prípadne si ho nimi trochu potrite. Niektorí mali aj rôzne krémy pod nos a pod., zistíte čo Vám vyhovuje najviac. Akože niekto nemal nič, ale mne to dosť pomohlo.

-          Nevystresujte sa sami viac ako treba. Naozaj to nie je také zlé. Horšie ako samotná pitva je to, že tam dosť dlho stojíte a nemáte si kam sadnúť.

Patológia je super, dosť nás baví, dobre sa učí, len tá histologická časť vyžaduje čas na naučenie sa. Ale nečakajte tu 50 odtieňov ružovej, netreba Vám žiadne farbičky a nič nekreslíte.

Čo sa hodnotenia predmetu týka, na každom histologickom cviku sa píše socrative, zbierate si body, ktoré Vám na konci môžu zlepšiť známku. Na konci je zápočtový test, písali sme ho všetci v jeden deň vo veľkej posluchárni. No vôbec nebol až taký jednoduchý, ale dosť pri učení naň dali tie prednášky, keďže ho aj zostavovali prednášajúci.

 

Patologická fyziológia

Tu určite nebudem tak pozitívna ako pri patanat. Prednášky – super zaujímavé, plné informácií, takže určite odporúčam naštudovať tému dopredu, inak zmätok v hlave. Čo je veľké mínus – prednášajúci väčšinou píšu na tabuľu rôzne pojmové mapy a k tomu rozprávajú. Nečakajte prezentácie z ktorých sa potom môžete učiť.

Cvičenia, či semináre, či vlastne neviem ako to nazvať. Asi semináre, lebo nič praktické sa tam nerobí. Vlastne sú to také mini prednášky, kde počúvate a občas niekto na niečo odpovie. Toto zhodnotím po skúške, ale jednou vetou, ak vám niekto povie pri téme, že „Vy tomu rozumiete aj tak lepšie ako ja...“ a potom Vám ju chce vysvetliť... Asi viac netreba dodať.

Ukončenie predmetu: 2 testy v moodli, jeden cca v polovičke, druhý na konci. Na možnosti, otázky sú oficiálne k dispozícii.

 

Imunológia

Tento predmet bol na konci omnoho ťažší a horší, ako vyzeral celý semester. Nepodceňte ho, učenie sa na skúšku bol celkom boj. Prednášky – všetky sú spísané (zožeňte si, odporúčam), všetky dostanete v pdf, na prednáške sa len čítalo to, čo tam bolo napísané. Cvičenia, záleží asi od cvičiaceho, my sme mali skvelú a cvičenia mi dali viac ako prednášky. Ale neučila som sa ich tak, ako by sa zišlo. Zápočty boli dva, len z toho, čo bolo na cvikách, takže sa oplatí učiť skôr ako pred tým zápočtom. Alebo tie cvičenia aspoň vnímať :-D.

Skúška, no..fu.. :-D Rada k učeniu: nesnažte sa ísť tak strašne do hĺbky, lebo Vám ujde podstata. A bez tých základných informácií to potom nedáte. Samotná skúška - najprv treba spraviť test. Ktorý som prvýkrát nespravila. A tu nastal prvý zlom môjho skúškového a už sa to dosť ťahalo so mnou, ale o tom na konci. Každopádne druhýkrát som ho našťastie spravila.

Na ústnej som si vytiahla: Základné receptory na bunkách IS (BCR, TRC, FcR) – dobrá otázka ak viete ako fungujú TCR a aké sú lymfocyty (vravím, základy); Laboratórne diagnostické metódy prirodzenej imunity – je dosť otázok pre ktoré sa naozaj oplatí vnímať na cvikách a toto je jedna z nich; Mechanizmy úniku malígnych buniek z dosahy IS, imunológia vzniku metastáz – toto je jedna z tých otázok pri ktorých si poviete, že veď to si nevytiahnem a vlastne tam toho až toľko nie je (vytiahnete :-D). No ústna bola boj, dostala som od skúšajúcej kúsok čokolády (ďakujem :-D a odporúčam nezabudnite si zobrať ten cukor aj na skúšky), ale dala som to. Imunológ asi radšej nebudem, pre bezpečie mojich pacientov.

Odporúčania: Snažte sa to pochopiť, nie len naučiť. Kreslite si, píšte si schémy, mapy, čokoľvek, čo Vám pomôže si to predstaviť. Neostaňte len pri texte.

 

Skúškové

Predtým ako opíšem ostatné predmety si dáme takú vsuvku o tom, ako vyzeralo moje skúškové. Kto si pamätá alebo čítal, robila som ešte biochémiu, ktorá bola mojou prioritou a potrebovala som ju spraviť pred Vianocami. Kto máte podobný problém, určite sa jej zbavte ako prvej a čo najskôr. Takže 13.12. som mala môj štvrtý pokus biochémie. Ako dopadol? Neurobila som test. Znova. Štvrtýkrát. Kto to zažil vie si predstaviť moje pocity. Najbližší možný termín až v januári. Nejakým spôsobom sa ale uvoľnil termín o týždeň 19.12. Lenže 18.12. som mala mať skúšku z internej propedeutiky. Vedela som, že ak nespravím aspoň jednu z tohtosemestrálnych riadnych skúšok v predtermíne, nestihnem to počas skúškového. A preto som sa rozhodla ísť na obe. Jeden deň interná, druhý deň biochémia. O tom ako prebiehali samotné skúšky vám poviem pri konkrétnych predmetoch, avšak našťastie som obe spravila.

Na začiatku januára som mala skúšku z imunológie, kde som nespravila test. Opravný som mala cca v polovičke januára, ktorý ako už viete, som spravila. Avšak ostali mi asi 2 týždne na mikrobiológiu. Pri prvom pokuse som nespravila test. Koniec skúškového, ostával posledný týždeň a potom nový semester. Vedela som, že nie je veľká šanca sa to za týždeň naučiť, avšak skúsila som. Stálo ma to moje psychické zdravie. A skúšku som neurobila, ale o tom tiež bližšie pri opise mikróbov.

Takže zo skúškového odchádzam s nespravenou mikrobiológiou, ptsd z biochémie, nulovou energiou a dosť zničenou psychikou. Inak ale nenechajte sa odradiť. Len si stanovte priority. A nie, prioritou nech nie je za všetkých okolností škola ale vaše zdravie. Môj problém je, že neviem oddychovať. Kedykoľvek by som si dala prestávku, mala som výčitky, že sa neučím. Pracujem na tom. Ak máte podobný problém, skúste si nájsť nejaké aktivity, ktoré vás bavia a motivujú k tomu, aby ste pokračovali. Pre mňa je tým Červený kríž, ale aj rôzne workshopy, maľovanie, čítanie kníh, príroda a najnovšie idem skúšať keramiku. Nájdite si čokoľvek ale určite sa neučte 24/7.

 

Interná propedeutika

Toto bol jednoznačne najlepší predmet tohto semestra. Vlastne taký prvý klinický predmet. Interná propedeutika mala prednášky a stáže. Stáže sme mali v nemocnici na Mickiewiczovej. Prebiehali tak, že vždy ráno sme mali prednášku a potom sme sa podelili po krúžkoch, každý dostal jedného doktora a zvyšok dňa sme boli s nimi. Niekedy to prebiehalo tak, že sme sa ešte rozdelili na trojice, každá dostala jedného pacienta a mali sme odobrať anamnézu. Inokedy sme všetci spoločne chodili k niektorým pacientom, ktorí mali buď niečím zaujímavé diagnózy, alebo keď sme mali tému auskultácia srdca tak sme chodili postupne ku väčšine pacientov a skúšali sme si to.

Čo si treba kúpiť: vlastný fonendoskop, zdravotnícke oblečenie, topánky (nikto neriešil aké konkrétne máte), odporúčam bielu mikinu, alebo tričko s dlhým rukávom a mini zápisník, ktorý zmestíte do vrecka.

Skúška: online test a potom ústna. Vytiahla som si vyšetrenie prsníkov, genitálu a vyšetrenie per rectum a druhá otázka bola nefritický a nefrotický syndróm. Toto bola naozaj dobrá skúška, aj keď som dosť trpela, keďže hneď na ďalší deň som mala biochémiu, ale prežila som.

Mikrobiológia

Druhý semester mikrobiológie bol pre mňa zaujímavejší ako prvý. Prednášky sme mali formou kazuistík, a teda rozoberali sa na nich konkrétne prípady súvisiace s danou témou. Na cvičeniach sa potom pokračovalo trochu v teórii k tej téme. Mali sme aj jedno cvičenie v simulačnom centre, ktoré bolo zamerané na sepsu.

Zápočet bol tentokrát len jeden, opäť z tých otázok, ktoré zverejňujú, písal sa na PC. Plus bolo ešte skúšanie kazuistík, ktoré prebiehalo tak, že sme si vytiahli 2 kazuistiky, mali čas na prípravu na odpovedanie na otázky a odpovedali. Kazuistiky na skúšaní vyzerajú presne tak, ako tie, ktoré sa rozoberajú na prednáškach/cvičeniach a dostanete ich všetky od ústavu.

Skúška má 2 časti. Jeden deň sa píše test a na druhý deň je ústna. Môj prvý test som nespravila. Druhý som spravila na 75%, čo je spodná hranica na prejdenie. Na druhý deň na ústnej som si vytiahla Filárie, chinolóny a imunomodulátory biologického pôvodu. V skratke dopadlo to tak, ako ste sa dočítali vyššie, nespravila som a zo skúšky som odišla. Nevedela som si ani napísať prípravu ani k jednej z otázok. S týmito mikróbami nie som ešte úplne zmierená, takže viac si ich môžeme rozobrať keď spravím skúšku, resp. minimálne o jej priebehu si povieme viac potom. Zatiaľ moje postrehy a odporúčania – ak viete, že nie ste dobrí v testoch (ako ja), robte si ich aj počas semestra. Spravte si kartičky, učte sa ich. Taktiež spracujte si tie otázky tak, aby sa vám dali učiť. Mne to hotové vypracko veľmi nevyhovovalo, keďže tam toho bolo naozaj veľa. Učila som sa teda z repetka a striedavo z vypracka. Lenže potom som na konci nemala z čoho opakovať, lebo mi chýbali nejaké ucelené poznámky.

Posledné odporúčanie, ktoré si všímam vždy pri každom predmete a nie úplne sa mi darí ho dodržiavať. Robte si poznámky a vlastné vypracko hneď od začiatku. Keď sa preberá nejaká téma, nájdite si k nej otázky zo skúšky a prejdite si rovno aj tie. Toto som robila na fyziológii prvýkrát a bol to najlepší spôsob. Na skúšku už potom naozaj „len“ opakujete.

 

A teda aby to nebolo celé také negatívne, tu je pár vecí, ktoré sa mi tento semester podarili a mám z nich radosť:

-          Stala som sa jednou zo zodpovedných za chod Nemocnice pre medvedíka. Baví ma to, oddýchnem si pri tom a vidím v tom zmysel.

-          Začala som sa po skúškovom viac venovať Červenému krížu, bola som na školení o psychologickej prvej pomoci, ktoré prišlo krátko potom, ako som sama konečne navštívila psychologičku po tomto skúškovom.

-          Prihlásila som sa na kurz sonografie, ktorá má naozaj veľmi baví a zaujíma a myslím si, že ju budem vedieť uplatniť aj v mojej ďalšej praxi.

-          Stala som sa ambasádorom pre Compendium medicine, ktoré predáva také malé šikovné knižky, ktoré sa vám zmestia do vrecka :-) . Ak by ste chceli pozrieť, tak klik sem: https://compendiummedicine.com/?ref=fshntatn a kódik na zľavu: SkoroMedik10.

-          Žilinský samosprávny kraj pre nás zorganizoval Tour de nemocnice ŽSK. Pozreli sme si nemocnice, ktoré v kraji spravuje župa, dozvedeli sme sa množstvo zaujímavých a dôležitých informácii a niektorí sme si možno našli aj budúce zamestnanie, alebo aspoň miesto na prax. To uvidíme v budúcnosti 😊.

 

Tak... Tento článok mi trval neobvykle dlho, ale to aj toto skúškové. Zničilo mi psychiku, a to som si myslela, že po anatke už nebude nič také zlé. Bolo :D. Áno, mikróby som neurobila a teraz je to pre mňa dosť dilema, či ich ísť robiť v lete, alebo až v 4. ročníku. Ale biochémia ma zničila. Potom už všetko išlo dole vodou. Síce som si to tak nepripúšťala, ale keď sa ocitnete na tom piatom pokuse, tá psychika si to odnesie. A nejaká rada nakoniec? Nájdite si psychológa hneď po úspešnom prijatí na túto školu. Alebo vlastne ešte predtým a možno na ňu ani nepôjdete.

Ale nie, túto školu mám rada, neviem si predstaviť robiť nič iné, ale je to boj. Ďakujem za prečítanie a držím všetkým palce.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj gap-year

Ahojte, ak ste čítali môj posledný článok viete, že môj uplynulý rok bol „gap-year“. Čo to znamená? Jednoduché vysvetlenie je, že som nenastúpila na vysokú školu a rozhodla sa dať si tzv. „rok voľna“. (Tento slovenský názov musel vymyslieť veľmi vtipný človek.) Trochu obšírnejšie vysvetlenie je, že som sa rozhodla nenastúpiť na vysokú školu napriek tomu, že som na ňu bola prijatá a rozhodla sa pracovať na sebe a na tom, aby som sa dostala na školu, na ktorú som prijatá nebola. Mnoho ľudí volí cestu gap-year-u z rôznych dôvodov, ako napríklad spoznanie samých seba, určenie si priorít, rozhodnutie sa, kam bude ďalej smerovať ich život. Veľa ľudí sa rozhodne rok cestovať, niektorí sa rozhodnú pracovať a zarobiť si na vysokú školu a mnoho iných dôvodov. Ja som sa rozhodla pre takú kombináciu všetkého s tým, že som presne vedela, kam chcem smerovať svoj život. Tento smer bola medicína. Neprijatá na medicínu, prijatá na vysokú školu. Gap-year, alebo nastúpiť ...

Prípravný kurz na lekársku fakultu

Súčasťou prípravy na medicínu častokrát bývajú aj prípravné kurzy. Rada by som Vám priblížila môj názor na to, či je potrebné mať prípravný kurz, podľa čoho si kurz vyberať a taktiež aké ďalšie materiály je dobré použiť k príprave na prijímacie skúšky. Je dôležité mať kurz? V roku 2021, keď som sa pripravovala na prijímacie skúšky na LFUK som prijímací kurz nemala (na medicínu som sa nedostala). V roku 2022 som sa k mojej príprave postavila úplne inak a mala som prípravné kurzy hneď 3 (na medicínu som sa dostala). Čo však, samozrejme, ešte nevypovedá o dôležitosti kurzu. Tento bod si musí každý zvážiť sám. Pre niekoho nemusí byť kurz podstatný, pre iného môže byť veľmi dôležitý. Ja som napríklad v roku 2021 počúvala, ako je kurz zbytočný a ako sa aj tak všetko potrebné naučím v škole. Ak Vám niekto tvrdí podobné, klame. Nie je možné, aby sa v školách prebralo všetko potrebné aj na prijímacie skúšky. A nie, prijímačky nie sú „len“ z učiva, ktoré sa preberá na školách. Častokrát obsahujú...

Príprava na prijímacie skúšky na Lekársku fakultu Univerzity Komenského

Ahojte. Tí ktorí ste čítali moje predchádzajúce články viete, že som sa minulý rok na medicínu nedostala, zásadne som zmenila svoju prípravu a tento rok som prijímačky na LFUK zvládla úspešne. Keďže moja príprava na priímačky na LFUK bola v roku, kedy sa mi na ňu nepodarilo dostať diametrálne odlišná od tej tohtoročnej, chcela by som venovať tento článok práve príprave na prijímačky na LFUK. Ak sa aj chystáte na akékoľvek iné prijímačky, verím, že si tu nájdete aspoň pár rád, ktoré by ste mohli zužitkovať aj v tej vašej príprave. Modelové otázky Najdôležitejší bod celej prípravy. Ak by ste aj všetky ostatné body vynechali, tento vynechať rozhodne neodporúčam. Pokiaľ škola, na ktorú sa chystáte vydáva modelové otázky je nutné si ich zadovážiť. Mnohé školy ich ponúkajú ako taký návod k tomu, ako by mohli vyzerať otázky na samotnej prijímacej skúške. Avšak mnohé, medzi nimi aj LFUK skladajú prijímacie skúšky práve z týchto modelových otázok. Je teda dobré vedieť ich čo najlepšie. Ako som ...