Preskočiť na hlavný obsah

Môj gap-year

Ahojte, ak ste čítali môj posledný článok viete, že môj uplynulý rok bol „gap-year“. Čo to znamená? Jednoduché vysvetlenie je, že som nenastúpila na vysokú školu a rozhodla sa dať si tzv. „rok voľna“. (Tento slovenský názov musel vymyslieť veľmi vtipný človek.) Trochu obšírnejšie vysvetlenie je, že som sa rozhodla nenastúpiť na vysokú školu napriek tomu, že som na ňu bola prijatá a rozhodla sa pracovať na sebe a na tom, aby som sa dostala na školu, na ktorú som prijatá nebola.

Mnoho ľudí volí cestu gap-year-u z rôznych dôvodov, ako napríklad spoznanie samých seba, určenie si priorít, rozhodnutie sa, kam bude ďalej smerovať ich život. Veľa ľudí sa rozhodne rok cestovať, niektorí sa rozhodnú pracovať a zarobiť si na vysokú školu a mnoho iných dôvodov. Ja som sa rozhodla pre takú kombináciu všetkého s tým, že som presne vedela, kam chcem smerovať svoj život. Tento smer bola medicína.

Neprijatá na medicínu, prijatá na vysokú školu. Gap-year, alebo nastúpiť inde?

Toto bola otázka, ktorá stála predo mnou po zistení výsledku z prijímacích skúšok na Lekársku fakultu UK. V roku 2021 som mala podané prihlášky na 3 školy: Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (všeobecné lekárstvo), Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave (všeobecné lekárstvo) a Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (medicínska biológia). Na všetky 3 univerzity som písala prijímacie skúšky. Úspešný výsledok som mala však len na Prírodovedeckej fakulte. Vedela som však, že na túto fakultu nastúpiť nechcem. Alebo lepšie povedané, vedela som, že chcem nastúpiť na LFUK.

Dôležitý bod je vedieť si povedať, či si viete predstaviť štúdium na inej univerzite, ako bola tá, na ktorú ste sa chceli prioritne dostať. Moja odpoveď bola jednoznačné nie. Môžete sa pýtať, na čo som si tam potom vôbec dávala prihlášku. Úprimne? Ak sa nachádzate v rovnakej alebo podobnej situácii, ako som sa nachádzala pred rokom ja, tak rovnako ako si vy teraz možno neviete predstaviť nenastúpiť na VŠ, tak som si to nevedela predstaviť ani ja. Jednoducho som si povedala, že keď sa nepodarí medicína, musím mať nejakú poistku. Nepripúšťala som si však, že by sa medicína mohla nepodariť, a teda som sa nad touto mojou poistkou nejako precíznejšie nezamýšľala. Vybrala som si to, čo znelo byť najbližšie k medicíne. Aj to bola jedna z mojich chýb, ale o tom trošku neskôr.

Vedela som, že definitívne chcem v roku 2022 ísť na prijímačky na medicínu opäť. Otázka teda teraz znela: Nastúpiť na PRIFUK a na konci letného semestra ísť na prijímačky, alebo ísť na gap-year? Nejdem hovoriť, čo je lepšie, alebo správnejšie rozhodnutie, pretože každý sa nachádza v inej životnej situácii, každý má iné dôvody a preto sú správne obe, pokiaľ si ich sami vyhodnotíte ako správne. O čom však hovoriť môžem, sú určite body, ktoré zavážili v mojom rozhodovaní. Týchto bodov bolo mnoho, tu by som Vám chcela priblížiť aspoň zopár hlavných, ktoré by sa možno dali aplikovať aj vo Vašom rozhodovaní.

 

Financie

Vysokoškolské štúdium na Slovensku je bezplatné, pokiaľ neprekročíte štandardnú dĺžku štúdia. Každý študijný program má samostatne určenú štandardnú dĺžku štúdia, napríklad v bakalárskej forme štúdia (v prípade dennej formy štúdia) sú to najmenej 3 a najviac 4 roky. Dôležité však je to, že v celkovej dĺžke štúdia sa zohľadňuje aj predchádzajúce štúdium na inej vysokej škole.

Čo to znamená sa dá jednoducho vysvetliť na mojom prípade. Keby som nastúpila na bakalársky študijný program na PRIFUK a následne chcela po prvom ročníku nastúpiť na LFUK, musela by som si jeden rok štúdia na medicíne zaplatiť. Momentálne je poplatok za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia na LFUK 2000€. Samozrejme táto suma sa upravuje podľa mnohých kritérií a celkovo to nefunguje tak jednoducho, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Suma sa vie znížiť vzhľadom na vaše štúdium, podmienky, situáciu a mnoho iných okolností, čomu sa tu však venovať nebudem. Podstata je, že by som si musela prekročenie štandardnej dĺžky štúdia zaplatiť.

 

Príprava na prijímacie skúšky a opäť financie

Na začiatku môjho gap-year-u som sa rozhodla, že vezmem všetky možné kurzy, ktoré mi pomôžu s prípravou na LFUK. Celkovo som mala 3 rôzne kurzy, o ktorých bude samostatný článok, avšak môžem povedať, že dokopy ma tieto kurzy stáli 871€. Okrem skvelej prípravy zabezpečili však aj to, že môj „odchod“ zo školy nebol až taký definitívny, ako by sa mohol niekto obávať. „Školu“ som teda mala v pondelok, štvrtok a sobotu. Plus som sa samozrejme každý deň venovala modelovým otázkam najviac, ako bolo možné.

 

Čas

Toto je celkom jednoduchý bod. Tí, ktorí ste v maturitnom ročníku viete, koľko času ste mali na učenie sa na prijímacie skúšky. Tak a teraz si predstavte, že by ste ho mali ešte omnoho menej.

Ak by som nastúpila na vysokú školu boli by 2 možnosti: Prvá je, že by som študovala danú fakultu, učila sa na skúšky, robila testy, zápočty a pravdepodobne nemala čas (ani peniaze) na prípravné kurzy a ani na modelovky.

Druhá je, že by som sa nevenovala škole na ktorú som nastúpila a uprednostnila by som prípravu na medicínu. Tu si však treba dať pozor na to, že táto možnosť stále nezaručuje to, že budete mať čas na prípravný kurz, keďže budete chodiť do školy. V tomto prípade by sa však na konci mohla stať jedna vec. Tým, že by som sa nevenovala univerzite, je veľká pravdepodobnosť, že by som nemala splnené všetky potrebné náležitosti a tým pádom nespravila skúšky (ak by som sa k ním vôbec dostala). Táto nepríjemnosť by sa veľmi jednoducho mohla spojiť s druhou, a teda kvôli nedostatku času by som sa nedostatočne pripravila na prijímacie skúšky a nespravila ani tie.

Ak by ste si ale vybrali možnosť nastúpiť na inú vysokú školu, samozrejme netvrdím, že nie je možné stihnúť aj ju, aj prípravný kurz a samotnú prípravu. Toto je len ukážka toho, ako som v danom čase rozmýšľala ja. Odporúčam skúsiť sa skontaktovať s niekým, kto nastúpil na inú vysokú školu a podarilo sa mu následne dostať sa na medicínu.

Časový problém však vie nastať aj pri samotných prijímačkách, ktoré sa konajú na väčšine lekárskych fakúlt v prvej polovici júna. V tomto istom čase sa na väčšine vysokých škôl koná aj skúškové. Takže v čase, keď sa budete najviac pripravovať na prijímačky sa budete pripravovať aj na skúšky.

 

Poistky a opäť financie

Samozrejme to, že sa rozhodnete dať si gap-year a venovať ho príprave na danú fakultu, ešte nezaručuje 100% prijatie. Treba si preto zvážiť aké školy by ste si vedeli predstaviť ako „náhradu“. O mojich poistkách bude taktiež samostatný článok, avšak v skratke, tento rok som mala okrem všeobecného lekárstva na LFUK prihlášky ešte na ďalších 5 fakúlt. Postavila som sa k tomu teda úplne inak ako minulý rok, keď som popri lekárskych fakultách mala len jednu poistku a to z toho dôvodu, aby som tentokrát mala viac možností v prípade neúspešnosti na prijímačkách na LFUK.

Prihlášky na tieto školy, spolu s potvrdeniami od lekára, ktoré potrebujete väčšinou ku skoro každej prihláške a notárom overenými vysvedčeniami ma stáli približne 360€. Ďalšia položka na ktorú si musíte vyhradiť financie, ktoré môžu byť problém, pokiaľ nejdete popri vašej novej vysokej škole pracovať, čo samozrejme môžete. Ja som popri kurzoch pracovať našťastie mohla.

Pri poistkách je opäť dôležitým bodom čas. Treba si uvedomiť, že aj na mnohé z vašich poistiek budú potrebné prijímacie skúšky, na ktoré sa väčšinou tiež treba pripraviť a vyhradiť si čas aj na samotnú skúšku.

Je vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by ste nastúpili na inú vysokú školu a prijímačky na medicínu by sa Vám náhodou nepodarili, chceli by ste pokračovať v štúdiu na danej škole. Treba si preto dať pozor na to, aby ste toto štúdium na úkor prijímačiek nezanedbali. V tomto prípade pre Vás nie je potrebné riešiť iné poistky.

 

Toto bolo pár bodov, ktoré sa nachádzali v mojom rozhodovaní a rozmýšľaní, ktorou cestou sa vydať. Teraz by som Vám rada povedala aj niečo viac o samotnom gap-year-e z môjho pohľadu.

Opäť čas, trochu inak

Gap-year Vám poskytne mnoho času na to, aby ste si mohli utriediť myšlienky a určiť si, čo chcete ďalej vo svojom živote.

Maturitný ročník je pomerne chaotický a plný príprav na rôzne udalosti. Do toho sa Vám pridáva rozhodovanie o vysokej škole (je dobré nenechať si toto rozhodovanie na poslednú chvíľu a rozmýšľať nad ním dlhodobejšie) a väčšinou si podáte prihlášku na školu, na ktorú naozaj chcete ísť a bez veľkého rozmýšľania si vyberiete ešte nejakú tú poistku, v lepšom prípade viaceré. O väčšine z nich nemáte poriadne čas rozmýšľať ako o reálnych možnostiach a to môže byť problém.

Čo mne v tomto smere určite ponúkol môj gap-year bol čas rozmýšľať o možnostiach a riešeniach, keby sa náhodou opäť medicína nepodarila. Vybrala som si viaceré poistky ako prvý krát, tentokrát to boli školy, nad ktorými som dokázala reálne rozmýšľať ako nad možnými riešeniami. Spoznala som odbory a školy nad ktorými som v minulosti vôbec neuvažovala. Taktiež mi ponúkol čas rozmýšľať nad tým, ako cestou chcem skutočne viesť môj ďalší život, a teda utvrdila som sa v tom, že touto cestou je medicína a zdravotníctvo.

 

Možnosti

Počas gap-year-u máte možnosť vyskúšať si rôzne práce, naučiť sa množstvo vecí, cestovať a vidieť najrôznejšie kúty či už sveta, alebo Slovenska, ktoré za to naozaj stojí. Ja mám to šťastie, že sme mali možnosť chodiť na výlety veľmi často. Či už boli bližšie alebo ďalej, dalo mi to príležitosť na oddych a na trávenie času presne tak, ako som chcela. Spoznali sme krásne miesta na Slovensku, ale aj v pohraničných oblastiach v okolí Bratislavy.

Taktiež máte možnosť ísť na rôzne kurzy, vzdelávať sa, po prípade ak máte radi jazyky, je skvelý nápad dať si jazykový kurz (k tomuto sa ešte vrátim). Ja som si kurzy a rôzne workshopy odkladala na leto, resp. na obdobie až po prijímačkách. Niektoré z nich som už absolvovala, na iné sa ešte chystám. Môžem však povedať, že kreatívne činnosti, či už formou kurzu, alebo workshopu sú skvelým spôsobom, ako vypnúť, vyčistiť si hlavu, oddýchnuť si a pritom sa naučiť niečo nové. Na istú formu relaxu skvelo poslúži aj cvičenie, ktoré denne sprevádzalo moju prípravu na prijímačky.

Taktiež môžete ísť pracovať (viac menej, ak nechcete ostať na úrade práce, tak ani nie je iná možnosť) a zarobíte si tak na rôzne výdavky, ktoré vás môžu prekvapiť, na život, ale aj niečo dopredu na vysokú školu.

 

Status študenta

Toto je jedna z väčších nevýhod, ktoré prídu po skončení strednej školy a nenastúpení na vysokú školu – stratíte status študenta. Prídete o ISIC, a teda aj o dopravu vlakmi zadarmo a možnosť študentských zliav.

Čo sa však týka študentských zliav odporúčam kúpiť si kartu EURO<26. Táto karta je preukaz pre mladých od 6 do 27 rokov, máte s ňou rovnaké zľavy ako s preukazom ISIC, avšak na jej získanie nepotrebujete byť študentom. Je platná v 36 krajinách Európy a na rok stojí 10€. Jediná výhoda, ktorú vám neposkytne sú vlaky zadarmo a ani zlacnené lístky na dopravu, takže ak sa rozhodnete ísť na gap-year, tento rok cestujete za plné sumy.

Aj v prípade, že by ste sa vydali cestou gap-year-u máte možnosť, ako si udržať status študenta. Túto možnosť ponúkajú niektoré jazykové školy. Treba však počítať s tým, že vo väčšine prípadov budete denne navštevovať jazykovú školu. Avšak, budete študentmi. K jazykovým kurzom a možnosti zachovania si statusu študenta napíšem viac v jednom z nasledujúcich článkov.

 

Verím, že som Vám trochu viac priblížila niektoré body ktoré sprevádzali môj gap-year a rozhodovanie, ktoré mu predchádzalo.

Raz mi jeden skvelý učiteľ povedal: „A gap is one nothing between two somethings.“ Môžem Vám povedať, že môj gap-year definitívne nebol nothing. Je to jedine na Vás, ako sa k tomu celému postavíte a ako si celý gap-year rozvrhnete (v prípade, že sa rozhodnete ísť touto cestou).

PS: Viem, že toto rozhodovanie nie je jednoduché, ale povedala by som vám k tomu na koniec asi len jedno: Je to váš život a na konci dňa ste to vy, komu sa pozeráte v zrkadle do očí. Rozhodnite sa tak, aby ste sa do tých očí mohli pozrieť bez akejkoľvek výčitky.

PPS: Ak by ste chceli vedieť o ďalších článkoch, prihláste sa na odber prostredníctvom emailu. Túto možnosť nájdete v pravom hornom rohu po kliknutí na tie tri čiarky :). Za každé prečítanie Vám ďakujem!

Majte krásny deň a plňte si sny : )


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Príprava na prijímacie skúšky na Lekársku fakultu Univerzity Komenského

Ahojte. Tí ktorí ste čítali moje predchádzajúce články viete, že som sa minulý rok na medicínu nedostala, zásadne som zmenila svoju prípravu a tento rok som prijímačky na LFUK zvládla úspešne. Keďže moja príprava na priímačky na LFUK bola v roku, kedy sa mi na ňu nepodarilo dostať diametrálne odlišná od tej tohtoročnej, chcela by som venovať tento článok práve príprave na prijímačky na LFUK. Ak sa aj chystáte na akékoľvek iné prijímačky, verím, že si tu nájdete aspoň pár rád, ktoré by ste mohli zužitkovať aj v tej vašej príprave. Modelové otázky Najdôležitejší bod celej prípravy. Ak by ste aj všetky ostatné body vynechali, tento vynechať rozhodne neodporúčam. Pokiaľ škola, na ktorú sa chystáte vydáva modelové otázky je nutné si ich zadovážiť. Mnohé školy ich ponúkajú ako taký návod k tomu, ako by mohli vyzerať otázky na samotnej prijímacej skúške. Avšak mnohé, medzi nimi aj LFUK skladajú prijímacie skúšky práve z týchto modelových otázok. Je teda dobré vedieť ich čo najlepšie. Ako som

Prípravný kurz na lekársku fakultu

Súčasťou prípravy na medicínu častokrát bývajú aj prípravné kurzy. Rada by som Vám priblížila môj názor na to, či je potrebné mať prípravný kurz, podľa čoho si kurz vyberať a taktiež aké ďalšie materiály je dobré použiť k príprave na prijímacie skúšky. Je dôležité mať kurz? V roku 2021, keď som sa pripravovala na prijímacie skúšky na LFUK som prijímací kurz nemala (na medicínu som sa nedostala). V roku 2022 som sa k mojej príprave postavila úplne inak a mala som prípravné kurzy hneď 3 (na medicínu som sa dostala). Čo však, samozrejme, ešte nevypovedá o dôležitosti kurzu. Tento bod si musí každý zvážiť sám. Pre niekoho nemusí byť kurz podstatný, pre iného môže byť veľmi dôležitý. Ja som napríklad v roku 2021 počúvala, ako je kurz zbytočný a ako sa aj tak všetko potrebné naučím v škole. Ak Vám niekto tvrdí podobné, klame. Nie je možné, aby sa v školách prebralo všetko potrebné aj na prijímacie skúšky. A nie, prijímačky nie sú „len“ z učiva, ktoré sa preberá na školách. Častokrát obsahujú