3. ročník, letný semester

Ahojte. Väčšinou píšem články o semestri hneď po poslednej skúške, avšak tento mi trval nezyčajne dlho. Tento ročník mi viackrát ukázal ako vyzerá moje psychické dno, ale aspoň ma naučil ako sa z neho odraziť. Keďže niektoré veci treba zhodnotiť a zapísať si, tak poďme na to. Keby som mala tento semester zhrnúť do pár slov, psychicky bol pre mňa určite lepší ako ten zimný, avšak skúškami a učivom bol zatiaľ najťažší.

Predmety tohto semestra boli: chirurgická propedeutika, ku ktorej je samostatný článok, takže tu ju už spomínať nebudem; telesná, ktorú verím, že môžem vynechať (ale odporúčam vám dať si „zdravý chrbát“ – bola som na tom len raz a je škoda, že som sa na to nezapísala hneď); farmakológia, z ktorej skúška bude až v zime, ale trošku k nej niečo poviem; interná medicína 1, no a to „najlepšie“ na koniec – patologická anatómia a patologická fyziológia. Poďme teda na to.

Farmakológia 1

V každom semestri je predmet, ktorý nemá ešte skúšku a ostáva v tieni predmetov, ktoré ho kvôli skúškam a náročnosti zakrývajú. A presne to bola farmakológia. Predmet pomerne podstatný, dosť zaujímavý, avšak niečo ako imunológia v zime – dokopy ani neviete, že je. Čo ma dosť mrzí, lebo mám pocit, že moje vedomosti z neho sú pomerne chabé. V každom prípade boli prednášky – boli aj naozaj dobré, odporúčam (a to už je čo povedať). Boli cviká, tu nemôžem povedať, že neodporúčam :D, nedá sa vybrať. Výstupom predmetu boli 2 zápočty a seminárna práca. Ja som mala prácu na tému centrálne myorelaxianciá v liečbe bolesti, takže to je asi jediná téma z ktorej si niečo pamätám. Seminárka sa odovzdáva písomne a ešte sa prezentuje klasicky ako prezentácia.

Viac k tomuto predmetu si povieme, keď bude po skúške a niečo sa z neho aj reálne naučím.

Interná medicína 1

Po internej propedeutike prišla na rad interná medicína. Tento semester bol zameraný na kardiológiu. A opäť – skvelé prednášky avšak v tieni patológie, ktorá vyžadovala omnoho viac času. Stáže sme mali u Milosrdných a hodnotím ich určite omnoho lepšie ako tie na Micke. Mali sme veľmi zlatú pani doktorku, boli sme na Oddelení dlhodobo chorých a zavítali sme aj na onkológiu. Na jednej zo stáží si nás vypýtal lekár, ktorý robil ECHO, takže sme sa naučili a vyskúšali si na viacerých pacientoch aj to – to bola  najlepšia stáž pre mňa. Plus sme na každej odoberali anamnézu a pani doktorka si myslím dala naozaj záležať na tom, aby nás naučila ako všetko správne zapísať a na čo sa pýtať. Tento predmet hodnotím veľmi dobre až do bodu skúšky. O skúške sme nemali nikto absolútne žiadne informácie, až kým sme sa jedného dňa nedozvedeli, že celý ročník dostal jeden čas a dátum v ktorý sa koná online test. Nikoho nezaujíma, či v ten deň nemáte inú skúšku, iný zápočet, v tom čase prácu, nie. A ako bonus, nikoho nenapadlo, že keď sa na jeden test pripojí naraz 300 študentov, tak to fungovať nebude. No takže aby som to skrátila, príprava na test z naozaj dôležitého predmetu a dôležitej témy akou kardiológia určite je – nula, samotný test – boj s pripojením, nervy z času, ktorý utekal aj napriek tomu, že test sa vypol, vedomosti z toho – nula.

 

Neviem ktorým patologickým predmetom začať. Ale začnem tak, ako som si ich usporiadala aj na skúšky.

Patologická anatómia 2

Prednášky online sa tento semester zrušili – boli prezenčne. Čo je pre mňa dosť veľké mínus, keďže tie z minulého semestra som si aj pred skúškou pozerala znova. V každom prípade ak by ste nemali aj žiadne iné, za mňa určite odporúčam zohnať si hematoonkológiu od prof. Babala a tú si pozrieť a naučiť sa. Z jeho prednášky sa mi to učilo najlepšie.

Na cvikách sme už preberali jednotlivé sústavy a ich možné patológie. Pracovali sme s kazuistikami ešte viac, ako minulý semester. Histologické cviká boli super. Čo sa týka pitiev, myslím, že k tým som sa dosť rozpísala v článku zo zimy a všetko platí rovnako.

Ukončenie predmetu – toto je tá najdôležitejšia časť :D. Na konci semestra sa písal zápočtový test z prednáškových tém, tentokrát na PC (prezenčne). Podľa mňa bol dosť ťažký, ale na týchto zápočtoch bolo najhoršie to, že nám vyšli v jeden deň z patológie aj z patfyz a dátumovo sme v ten deň mali mať ešte aj popitevný, ktorý sme si našťastie mohli preložiť.. Zápočet som spravila. Ďalší krok bol popitevný pohovor. Prebieha v podstate ako každá iná ústna skúška, potiahnete si otázku, máte čas na prípravu a odpovedáte. Ja som si vytiahla ischemickú chorobu srdca. No a nasleduje samotná skúška, ktorá sa skladá z 2 častí, a to histológia a ústna časť. Na histológii dostanete krátku kazuistiku a sklíčko a papier s otázkami na ktoré treba odpovedať. Sú tam otázky typu, čo vidíte na preparáte, v akom orgáne sa nachádzate, akú diagnózu na základe toho určíte, ak má daná choroba nejaké rozdelenia, tak to tam tiež musíte vysvetliť. No jednoducho tam treba napísať všetko, čo viete k danej chorobe. Ale najprv treba správne zistiť, čo vlastne vidíte. A tu nastal môj prvý problém s touto skúškou – nevedela som určiť ani len orgán v ktorom som. Viackrát nám bolo povedané, že najdôležitejšie je, nenechať prázdny papier, no lenže keď neviete ani kde ste, ťažko sa niečo popisuje. Vytiahla som si totižto liposarkóm. Papier som síce prázdny nenechala, ale popísala som tam úplne inú diagnózu. Na ústnej skúške som mala možnosť opraviť sa, ale už mi to nepomohlo. Vytiahla som si: priebeh zápalu, malígne epitelové nádory, deformity chrbtice a lebky. Čo sa deformít týka, všetko bolo v poriadku. Epitelové nádory som povedala ako tak, avšak moje vedomosti z onkológie boli na tomto prvom pokuse dosť chabé, takže na otázky navyše som odpovedať nevedela. No a pri otázke o priebehu zápalu som zlyhala keď sa ma skúšajúci začal pýtať na imunológiu. Takže keď sa to všetko poskladalo dokopy – vyhodil ma. Nebrala som to ale vôbec nejako tragicky – vedela som, že nie som dobre pripravená, že onkológiu nie som dobre naučená a plus som zle spravila histológiu. Našťastie som mala dosť času. Dala som si 2 týždne a išla na opravný. Tu som si na histológii vytiahla serózny karcinóm ovária, ktorý som už našťastie určila a popísala správne. Na ústnej som si vytiahla vývojové poruchy, karcinómy žľazového epitelu a príčiny perinatálnej úmrtnosti. Skvelé otázky. K priebehu skúšania sa vyjadrovať nejdem, odchádzala som odtiaľ pomerne nahnevaná, ale skúšku som spravila.

Prečo som išla patológiu prvú? 

Pretože prenášam mikrobiológiu (4 kredity) a patologická anatómia má 9 kreditov, kým patologická fyziológia má 8 kreditov. So všetkými ostatnými predmetmi aj uznanou praxou mmi to teda vychádzalo tak, že som potrebovala presne 9 kreditov na postup do ďalšieho ročníka – to znamená, že patfyz by mi nestačila. Moja voľba bola tentokrát jednoznačná – v prvom rade si zabezpečiť, že pôjdem ďalej.

Odporúčania na skúšku: Naučte sa definície. A to neplatí len tu ale pri každom predmete. Každé ochorenie má svoju definíciu a keď ju viete, ľahšie sa vám potom odráža ďalej. Taktiež dajte svojej odpovedi systém. Ja som bola na skúške z patológie dosť v strese a bála som sa, že sa zopakuje moje posledné skúškové (zimné) a preto, keď som si vytiahla otázky, písala som všetko, čo mi napadlo. Viackrát mi bolo vytknuté, že v tom nemám systém. Takže skúste tomu dať systém a v ideálnom prípade si pozrite prednášky. Ja som na skúške dostala aj otázku, čo bolo na predposlednom slide konkrétnej prednášky... Možné je všetko, držte sa. Patológia je super, onkológia je logická, nájdite v nej zmysel. Ja som ho na druhý pokus už našla a bavilo ma to. Je toho strašne veľa a je to náročné, držím vám palce.

Z čoho sa učiť? Kúpila som si po odporúčaní našej pani doktorky knihy od Zámečníka a bola som s nimi spokojná. Ale prvý celok som sa učila z Mohana. A plus všetko k čomu som mala prednášku, tak z prednášky. Hlavne na tretí celok boli prednášky super, keďže v knihách nie sú najaktuálnejšie klasifikácie tých chorôb.

Patologická fyziológia

Čo sa prednášok týka, neviem ich zhodnotiť, nechodila som. Keď máte byť v škole od 7:30 do 19:30 a mať cviko z patológie, potom z patfyz, potom prednášku z patológie a potom z patfyz a nechcete odísť s 0 energiou a 0 vedomosťami, tak na niečo z toho jednoducho nejdete. A plus sú tam aj iné dôvody, ktoré hrajú skôr v neprospech týchto prednášok.

Čo sa cvík týka, na tie nemám ani jedno dobré hodnotenie. Myslím, že som to spomínala aj v poslednom článku, ale prečítať si prezentáciu viete aj doma a nemusíte kvôli tomu sedieť na nekonečne dlhom cviku. Tieto cviká, alebo lepšie povedané „semináre“ nemali s praktickou ukážkou patofyziológie nič spoločné.

Poďme teda ku skúške. Keďže som vedela, že kreditovo už som štvrtáčka, prvýkrát som ešte počas skúškového nadobudla taký pocit, akoby už som ho mala spravené, aj napriek tomu, že ma čakala ešte jedna skúška.

Teraz trošku osobnejšie, ale v skratke.. k tomuto asi napíšem samostatný článok, keď sa na to budem cítiť. Počas celého semestra som sa učila ako pracovať s vlastnou hlavou, ako si dovoliť odpočinok a netrestať sa za život. Učenie sa na patológiu bolo pre mňa znova na chvíľu postavenie do situácie ktorá sa snažila zničiť všetko, čo som sa za celý semester učila budovať v sebe. A preto som si po skúške z patoly povedala, že pri patfyze sa nebudem toľko obmedzovať a budem žiť podľa toho, ako som žila počas semestra. Chodila som do práce (služby v Červenom kríži), chodila som na výlety a dokonca posledný týždeň pred skúškou som začala chodiť do fitka. Toto bola veľká zmena v mojom živote, ktorá prispela k „záchrane“ mojej psychiky. Nejdem o tom viac písať v tomto článku, len som chcela povedať, že moja príprava na patfyz nebola tradičné sedenie zavretá 24/7 za knihami a celé som to brala tak trochu inak. Mojim cieľom bolo pochopiť všetky dôležité procesy a vedieť ku každej otázke aspoň niečo povedať. Inak tu znova odporúčam, naučiť sa aspoň tie definície.

Na skúšku som išla s tým, že ak nedostanem naozaj dobrého skúšajúceho, vyhodia ma hneď vo dverách. Ale zároveň som tam išla s tým, že v žiadnom, tentokrát naozaj žiadnom prípade nepoložím otázky, aj keby som na prvý pohľad nič nevedela a niečo si vymyslím. Skúšku som mala pomerne krátko po patológii a veľa vecí sa opakovalo, takže som sa spoliehala aj na to.

Dostala som najlepšieho skúšajúceho a vytiahla si skvelé otázky. Hypovolemický šok z kardiológie. Toto je otázka, ktorú vypracovávate a odovzdávate aj písomne a je najdôležitejšia z celej skúšky a lepšiu otázku z tohto celku som si vytiahnuť ani nemohla. Ďalej z orgánovej patofyziológie som mala chronické zlyhanie obličiek, ktoré som celé popísala, vysvetlila, povedala k tomu hádam úplne všetko okrem samotnej definície, ktorou je vhodné začať :D... tak tú som si potom musela vymyslieť a nejako spoločne sme ju pozliepali. Dostala som na to reakciu: „Kolegyňa vy to viete, ale to neviete.“ Lepšie by som ani sama túto odpoveď nezhodnotila. Ja som totižto tým otázkam rozumela ale nebola som ich naučená tak perfektne aby som vedela všetko povedať sama. Ale na otázky som odpovedala. No a posledná otázka zo všeobecnej patofyziológie bola stres. Stres je jedna z posledných otázok v tomto celku, ktoré som mala prejdené raz a zopakovať som ich nestihla. Takže stres som mala teda poriadny, keď som si ju potiahla :D... Plus otázky na stres sú dve a kolegyňa, ktorá odpovedala predo mnou si potiahla tú druhú. Skúšajúci nám povedal, čo od ktorej chce počuť, lenže mne prišlo, že odo mňa toho chce strašne málo (chcel iba mechanizmus stresu) a bála som sa, že mu to nebude stačiť. Takže som si v príprave napísala aj to, ako stres vplýva na jednotlivé orgány. No lenže veľa z toho, čo som si pripravila, povedala kolegyňa predo mnou a mne naozaj ostal len ten mechanizmus. Nakoniec to ale aj bolo všetko na čo sa ma pýtal, ešte sme sa trošku porozprávali a skúšku som spravila.

Na túto skúšku som išla s hotovým plánom ako sa od ďalšieho dňa začínam učiť na opravný. Nechcela som tam ísť a vlastne som nerozumela tomu, prečo tam vôbec idem. Mám taký pocit, že sa mi na nej vykompenzoval celý tento hnusný ročník. To, že som ju spravila bolo pre mňa síce skvelým prekvapením ale zároveň takým zadosťučinením za tento ročník. A taktiež ukážkou toho, že keď je psychika v poriadku, veci idú ľahšie.

 

Tak a je tu koniec. Koniec tohto článku a koniec tretieho ročníka, z ktorého si síce odnášam so sebou ďalej jeden predmet, ale úprimne – aj sa naňho celkom teším. Mikróby mi dosť zatienili problémy s biochémiou a imunológiou a pritom to vôbec nie je taký zlý predmet a ešte k tomu je aj pomerne dôležitý. Takže ešte ma čakajú 2 skúšky z teoretických predmetov – mikróby a farmakológia.

Čo sa týka tohto ročníka, hovorila som to už veľakrát, ale bol to zatiaľ najhorší ročník. Okrem všetkého množstva učiva ho sprevádzalo aj moje vyhorenie a zatiaľ najhorší psychický úpadok v mojom študijnom živote. Ale naučil ma veľa vecí nielen v medicíne ale aj v osobnom živote. Začala som sa starať o svoju psychiku a začala som sa riadiť tým, že život mám len jeden a má sa žiť :).

Držím vám všetkým palce na ceste týmto a aj každým ďalším ročníkom a všetkým do čoho sa pustíte. Nezabúdajte na to, že jediné dni, ktoré budete na konci ľutovať budú tie, ktoré ste neprežili plnohodnotne :).