Prax v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb

Ahojte :)
Tento článok je pre všetkých, ktorí sa chystajú vyberať si miesto na letnú prax, napríklad ako ja z Ošetrovateľstva v druhom ročníku, ale aj pre tých, ktorí rozmýšľajú nad akoukoľvek praxou v NÚSCHu. A samozrejme pre každého, koho zaujíma, ako taká prax v Národnom ústave prebieha. Na začiatok - bola viac ako perfektná.
V druhom ročníku máme povinnú týždňovú prax z Ošetrovateľstva. Mohli sme si vybrať jedno z týchto oddelení: interné, geriatrické, hematologické, onkologické, kardiologické, neurologické, pneumologické. Keďže ma v období posledného roka dosť začala chytať a zaujímať kardiológia, moja voľba bola jasná. A kde by som mala možnosť vidieť lepšiu kardiológiu ako v NÚSCHu? Požiadala som si teda o prax práve tam a keďže už mám celý týždeň za sebou, trošku tu zrekapitulujem, ako prax prebiehala, čo som robila, videla a čo som sa naučila.

    1. Deň

Ráno o 6:45 som sa mala dostaviť na riaditeľstvo, kde som absolvovala poučenie BOZP, podpísala zopár papierov a mohla som ísť na moje oddelenie - Oddelenie zlyhávania a transplantácií srdca. 
Na oddelení som si počkala na sestričky, ktoré mali ešte ranné hlásenie a stretla som sa s druhou medičkou, ktorá mi ukázala šatne a previedla ma oddelením. 
Na oddelení je chladnička, takže kľudne si môžete doniesť svoj obed. Ja som to prvý deň nechcela riskovať (keby náhodou nebola chladnička), takže som si kupovala obed v nemocničnom bufete, 7,90€ za jedlo aj s polievkou.
No a po zoznámení sa s oddelením prišli konečne úlohy a práca.
Odmerala som všetkým pacientom vitálne funkcie (tlak, pulz, saturáciu, teplotu). Následne som sa bola pozrieť ako sa odoberá krv z caval-u. Pripravovala som rôzne pomôcky na sterilizáciu. Asistovala som pri preväze nekrotickej rany na dolnej končatine a na druhej som preväzovala sama. Prijímala som pacienta. Nariedila som si a pripravila infúziu, ktorú som následne aj bola podať. Asistovala som pri cievkovaní ženy. Odviezla som pacienta na RTG, pacientku na CT (videla som celé CT aj snímky, aj s vysvetlením). Opakovane počas dňa som viacerým pacientom robila EKG. Podávala som inzulín. No a starala som sa o pacientov po koronarografii. Koronarografia je vyšetrenie koronárnych tepien srdca, pri ktorom sa katéter zavádza cez arteriu radialis, alebo a. femoralis. Keďže sa vstupuje do tepny, po vyšetrení je nutné vyvíjať tlak na miesto vstupu, aby sa zamedzilo krvácaniu. Pacienti majú na ruke balónik, ktorý je natlakovaný a postupne sa po vyšetrení, každú pol hodinu, vypúšťa. Pri každom vypúšťaní sa meria tlak. Keď je balónik celkom vypustený naloží sa tlakový obväz.
Prvý deň bol skvelý. Sestričky boli veľmi milé, nielenže mi veľa vecí dovolili robiť, ale dokonca ak išli robiť niečo, čo by som mohla spraviť ja, veľakrát ma k tomu zavolali. Na každú otázku mi vedeli vždy odpovedať, a teda otázok som mala dosť. Nikdy mi nepovedala ani jedna, že nevie, alebo nemá čas. Naozaj boli veľmi ochotné.

    2. Deň

Ráno, klasika - prišla som, prezliekla sa a čakala kým sestričkám skončí ranné hlásenie. 
A čo som robila celý deň? No keďže som včera veľa vecí videla, dnes bol rad na mne, aby som ich robila sama. Prijímala som pacientov. Klasika - merala tlaky a spravila zopár EKG. Opäť sme preväzovali rany na dolných končatinách. Pomohli sme sanitárkam s roznášaním raňajok. Starala som sa o pacienta po koronarografii. Odniesla som krv do labáku, cestou som sa tak 3x stratila (to mi nevadilo, horšie bolo keď som sa stratila s pacientom cestou na röntgen). Zakladala som výsledky do chorobopisov. Podávala som fraxiparine pacientovi po transplantácii srdca. No ale čo boli najzaujímavejšie časti dňa? Hneď ráno som sa zúčastnila na veľkej lekárskej vizite. Po obede som s pacientmi robila 6 minútový test chôdze. Pacient pri ňom 6 minút chodí po chodbe najrýchlejšie ako zvláda (nebehá) a následne sa hodnotí akú vzdialenosť prešiel, ako veľmi je zadýchaný, odmeria sa tlak pred-hneď po-5 min po a pýtame sa pacienta ako sa cíti. V prípade ťažkostí sa natočí aj EKG. 
Úplne najzaujímavejšia časť dňa ale bola ošetrovanie pacienta s Berlin Heart. BH, ktorý mal náš pacient slúžil ako biventrikulárna podpora srdca. Veľmi zjednodušene povedané, má umelé srdce, ktoré mu nahrádza jeho skutočné, ktoré nefunguje správne. Takýto pacient je čakateľom na transplantáciu. Každopádne ale miesta vstupu kanyl do tela je potrebné ošetrovať, dezinfikovať a baliť. Celé sa to robí sterilne, aby sa nezaviedla nejaká infekcia do tela pacienta, keďže tieto kanyly mu idú priamo do srdca. Dnes som sa len pozerala a asistovala som sestričke podávaním nástrojov a pomôcok, zajtra je rad na mne. 

    3. Deň 

Dnes som ošetrovala dekubity pacientke. Klasika tlaky, EKG. Prijímala som pacientov. Vyberala kanyly. Opäť robila 6 minútový test (robí sa to 2 dni po sebe). 
A highlight dňa bol asi hodinový rozhovor o tom, ako funguje Berlin Heart a LVAD (ľavokomorová podpora). Staničná sestra nám všetko ukázala, vysvetlila, zodpovedala na množstvo našich otázok... Toto bol pre mňa absolútny goal tejto praxe. Vidieť, že ľudia, ktorí majú najviac roboty, si na nás vždy našli čas, aby nám čokoľvek vysvetlili. Veľa som sa toho vďaka nim dozvedela, naučila a ešte viac ma namotali na kardiológiu (len teda dospelí ma rozhodne neodmotali od detí, ale o tom na konci). Dnes som si bola ošetriť Berlin Heart pacienta sama s asistenciou staničnej sestry. Tu ďakujem nielen jej, ale aj všetkým trpezlivým pacientom, ktorí ochotne vydržali našu starostlivosť a dovolili nám "učiť sa na nich". 

    4. Deň 

Dnes som opäť bola na vizite s lekármi. Prijímala som pacientov. Merala tlaky, točila EKG. Merala som glykémiu. 
A najlepšia časť - bola som pri zákroku, počas ktorého lekár monitoroval hemodynamiku v srdci pacientky. Lekár zaviedol katéter do vena jugularis a cez ňu sa dostal cez srdce až do pulmonálnych artérií. Postupne sa meria tlak v pravej predsieni, pravej komore, v pulmonálnych artériách a nakoniec tzv. tlak v zaklinení, ktorý odráža tlak v ľavej predsieni. Taktiež sa meria teplota - na základe nej sa vypočíta srdcový objem a na základe vytvorenej krivky a nameraných tlakov sa vypočíta systémový vaskulárny odpor. Počas celého zákroku nám pán doktor všetko detailne vysvetľoval, ukazoval nám krivky, rozprával čo robí. No jednoducho, bolo to skvelé.

    5. Deň

Tak, ako som mala obavy, keď som sem išla, že čo tu budem robiť, tak mi je dnes ľúto, že som tu posledný deň. No hneď by som tu ostala. Ale treba sa vrátiť do práce, k bábätkám. 
Takže dnes klasika, tlaky, EKG. Dnes sa pacienti neprijímali ale prepúšťali. Naučili sme sa ako pripraviť sterilný stolík. Nariedila som si a podala infúziu. Vyberala som kanylu. Robila bandáž hornej aj dolnej končatiny. A opäť sme ošetrovali Berlin Heart. 
Na konci dňa som sa rozlúčila so sestričkami, poďakovala sa za všetko a smutne ale plná skvelých pocitov odišla. 

Celkové zhrnutie, alebo presvedčili ma dospelí odísť od detí? 

Krátka odpoveď - nie :D. Dlhšia odpoveď... Pacienti boli skvelí. Slušní, zhovievaví, trpezliví, nikomu nevadilo, že sme len študentky, veľakrát sa s nami aj rozprávali a vtipkovali sme. V bode, kedy som si vravela, že možno tí dospelí nie sú až takí zlí, prišli pacienti, ktorí ma vrátili do reality. A teda, ak sa niekomu nepáči, že musí byť v nemocnici, lebo mu zlyháva srdce a všetkým nadáva a rozpráva ako chce odísť, alebo ak ste pacient so zlyhávajúcim srdcom a chodievate na "zdravotné prechádzky" fajčiť.... Myslím, že viac netreba. Toto sú totižto dôvody, prečo nechcem robiť s dospelými a zároveň je to jeden z dôvodov, prečo som si vybrala deti. Deti totižto za svoju chodbu nemôžu. Ale keď si dospelý nedá povedať, má to vôbec zmysel? Na to som ešte neprišla. 
Čo sa týka celkového zhodnotenia praxe. Maximálne odporúčam toto oddelenie. Hlavne nestojte len ako stĺp a nesnažte sa to tam iba pretrpieť. Čím viac sa budete pýtať a zapájať, tým viac sa dozviete a k viac veciam vás pustia. Nikto vás nebude prosiť, aby ste niečo robili, každý ma svojej roboty až až. Som veľmi vďačná doktorom aj sestričkám, ktoré si na nás vždy našli čas a vždy vedeli všetko, čo som sa ich spýtala. Obdivujem ako múdre sestričky tam sú. Prostredie je krásne. Všetko tam funguje tak, ako by som si to predstavovala. Treba k pacientovi psychológa? Do hodiny je tam. Treba urobiť nejaké vyšetrenie? Okamžite. Lekárov som ani raz nepočula rozprávať sa so sestričkami inak, ako by sa rozprávali s druhým lekárom. Všade bola priateľská atmosféra, žarty, ale v prvom rade profesionálny prístup a ochota pracovať pre pacientov.
No a moje predsavzatie na záver - potrebujem sa dostať na detské kardio aspoň na týždeň .
Ďakujem za prečítanie a hádam sa mi podarilo trošku vám priblížiť ako vyzerá ošetrovateľská prax v NÚSCHu.