Preskočiť na hlavný obsah

2. ročník na LFUK – zimný semester 2. časť

 

Ahojte. Do tohto blogu som si nechala histológiu a embryológiu, biochémiu a fyziológiu. Je trošku dlhší ako zvyčajne, ale fyziológia a histológia si to zaslúžia.

Fyziológia 1

Začnem tým, pre mňa, najlepším z týchto 3 predmetov. Fyziológia mala prednášky nahraté, takže sme si ich vedeli kedykoľvek pozrieť. Plus k tomu vždy po skončení určitej témy bola jedna prezenčná prednáška, na ktorej sa dalo pýtať otázky, prípadne sa ešte niečo odprednášalo. Na praktikách sme taktiež preberali dané témy a k tomu sme si občas skúsili aj čo-to praktické. Čo sa týka obsahu praktík, bavili ma. Témy sú vymyslené zaujímavo, riešili sme veľa case-ov, takže sme si vedeli dané vedomosti predstaviť aj na reálnych prípadoch. Čo sa ale týka praktických vecí, mnoho ľudí zaujíma pravdepodobne hlavne odber krvi. Spíšem vám postupne po témach, čo praktické sme k nim robili.

1.       Fyziológia krvi

a.       Na prvom praktiku sme si brali kapilárnu krv (z prsta).

b.       Na druhom sme si už brali venóznu krv – najprv, kto chcel a potreboval, sme mali k dispozícii simulátor a potom sme si mohli brať krv navzájom. Mohli! To znamená, že ak vám býva zle, treba to povedať a krv nemusíte ani brať a nemusia brať ani vám. Napríklad ja pri odbere odpadávam, ak neležím a keďže priestory učebne neumožňujú ľahnúť si (akože ja by som si ľahla aj na stôl, ale bolo mi to zamietnuté), tak mne krv nebrali. Ja som si jeden odber spravila a bolo to super. Veľká škoda je, že sme každý stihli iba 1 odber za celý semester, keďže sme sa viac venovali teórii a case-om.

c.       Plus sme si vyšetrovali čas krvácania – takže zase kapilárna krv.

d.       Simulátor – toto bolo super. Boli sme na simulátore, kde sme riešili klinický prípad pacienta.

2.       Fyziológia nervu a svalu

 – tu dokopy nič praktické nebolo, okrem programu v počítači, ktorý naťahoval sval a počítal jeho silu

3.       Fyziológia dýchania

a.       Mohli sme si zmerať vitálnu kapacitu našich pľúc a taktiež vyskúšať auskultáciu, či už na človeku alebo na simulátore dieťaťa. Taktiež sme si merali expiračný prietok a počítali ventiláciu v pokoji a po záťaži.

b.       Simulačné centrum – druhýkrát na simulátore bolo lepšie, ako prvý. Vedeli sme už čo čakať, ako postupovať a celovo tento druhý „pokus“ nám vyšiel lepšie. Aj keď je pravda, že sme u „pacienta“, ktorý mal nakoniec astmu, mali podozrenie na pneumotorax, ale nakoniec sme to všetci prežili. Táto výučba na simulátore sa mi naozaj páči a som rada, že to je súčasťou hodín.

4.       Fyziológia tráviaceho systému a výživy + metabolizmus 

– tu sme veľa praktických vecí nemali. Vlastne sme si len jeden deň zapisovali čo sme jedli, pili, akú aktivitu sme vykonali a potom sme počítali metabolizmus a pod.

Takže čo sa týka našich praktík, teória bola super, venóznych odberov bolo málo. Celkovo ale môže byť. Na začiatku sme dostali, podľa mňa, veľmi dobrú radu, tak sa s ňou podelím. Učiť sa treba na každé cviko, to je už hádam každému jasné. Ale je super sa učiť rovno podľa otázok na skúšku. To znamená, že ak sa ide na danom cviku robiť fyziológia krvi, naučila som sa predtým všetky otázky na skúšku z fyziológie krvi. Veľmi mi to pomohlo pri zápočtoch, na ktoré som si už iba zopakovala a pevne verím, že to ocením pred letnou skúškou.

Okrem prednášok a praktík do výučby fyziológie pridali aj TBL (team based learning). Prebiehalo to tak, že nás rozdelili do skupín, všetci sme sa stretli v posluchárni, dostali sme prípadovú štúdiu – pacienta, ktorému niečo je a následne otázky (s možnosťami) k danej chorobe, prípadne k téme, k pacientovi. Spoločne v skupine sme diskutovali o správnej odpovedi, následne sme hlasovali, vyhodnotilo sa ako hlasovali všetky skupiny a následne sme všetci spoločne diskutovali o odpovediach. Pred TBL sme dostali samozrejme informácie o akú chorobu pôjde a aj nejaké materiály na štúdium, určite sa dopredu treba pripraviť, inak vám to TBL veľa nedá. Ide tu hlavne o to, aby každý jeden pochopil danú problematiku a aby všetko bolo vysvetlené. A tým, že sa na to snažíme prísť spoločne a každý niečo pridá, dovysvetlí, spýta sa, tak ani raz sa mi nestalo, že by som odchádzala s tým, že som niečo nepochopila. Ja sa teda vôbec neviem učiť v skupine, ale tieto TBL sú super. Mali sme 2 a vždy vyšli pekne pred zápočtom, takže to bolo aj veľmi dobré zopakovanie na test. Dokonca pred posledným testom TBL nebolo a viacerí sme sa zhodli, že nám chýbalo.

Biochémia 1

Keďže som fyziológiu pomerne dosť natiahla, tento diablov predmet skrátim. Prednášky boli, viac neviem dodať :D. Cviká boli fajn, viac menej sa stále merala absorbancia niečoho, čo ste sa predtým pokúšali napipetovať. Testy sme tento semester (podľa mňa našťastie) mali 2 (doteraz býval 1). Oba mali 15 otázok na možnosti a 5 otvorených. Testy boli hrozné a kto ich náhodou nespravil vo výsledku dokopy nad 70% v skúškovom si napísal test z celého semestra. S týmto predmetom som veľmi bojovala a ešte bojovať budem, takže hádam o ňom budem môcť napísať viac neskôr. Momentálne som rada, že naňho ešte nemusím myslieť, poďme ďalej.

Histológia a embryológia 2

Druhý a posledný semester tohto predmetu. Prednášky boli viac embryologické, praktiká čisto histologické (klasicky). Rozdiel oproti prvému semestru histológie bol v tom, že teraz sa preberali celky po sústavách – brali sa už konkrétne orgány a mňa osobne to bavilo viac, viac som tomu rozumela a lepšie si to vedela zaradiť. Zápočtove testy boli 2, prebiehali klasicky tak, ako tie minulý semester – na PC, otázky s možnosťami. Plus sa každý týždeň písal testík k aktuálnej téme.

Skúška – podstatná časť tohto predmetu je skúška. Skúška trvá 2 dni a to ma absolútne zničilo. Bežne po skúške je človek rád, že má potom a celý deň (a najbližších pár dní tiež) chce iba spať. Tu som sa po prvom dni ešte učila a vlastne som 3 dni dokopy nespala. Prvý deň sa píše test – súbor otázok sme dostali v dokumente aj so správnymi odpoveďami, napriek tomu však tento test bol pre mňa najhoršia časť. Následne, ak spravíte test, je praktická časť – dostanete náhodne 10 preparátov, ktoré treba správne pomenovať a napísať farbenie. Táto časť bola naozaj v pohode. Celé skúškové sme mali otvorenú praktikáreň a mohli sme si chodiť pozerať preparáty. Takže to sa dá pekne naučiť. Následne ak aj túto časť spravíte, na druhý deň je ústna. Ťahajú sa 3 otázky z celkov: 1. Histologická technika a všeobecná histológia (tento celok je vlastne celý prvý semester histológie a ušla sa mi otázka spojivové tkanivo), 2. Mikroskopická anatómia (tu som si vytiahla slinné žľazy) a 3. Embryológia (neuveriteľne som si tu vytiahla ultraštruktúru a vývin oocytu a spermie – cítila som sa, ako keď som si na biológii vytiahla rozdiel medzi eukaryotickou a prokaryotickou bunkou). Najhoršie na tejto skúške pre mňa bolo to, že trvala 2 dni. A ten test. Čo sa týka množstva učiva, je ho podstatne menej ako na anatku. Zároveň však bolo, pre mňa, horšie predstaviteľné a nedá sa tam domyslieť si toľko vecí ako v anatke. Proste to treba vedieť presne tak, ako to je.

Z čoho som sa učila? Histológiu z memorixu. Mala som aj Lullmann-Rauch, ktorá má viac textov a vysvetlení, ale neučilo sa mi z nej dobre. Embryológiu som sa učila z knihy Embryológia človeka – Karol Kepeller – toto bola za mňa naozaj skvelá kniha, ktorá obsiahla celú embryológiu, mala som ju z knižnice (neviem, či sa dá niekde inde zohnať) a určite ju odporúčam. Kúpila som si aj Langmannovu lekársku embryológiu, ktorá mi tiež pri príprave pomohla na dovysvetlenie niektorých vecí, ale predchádzajúca kniha podľa mňa úplne stačí. Nad všetkými týmito knihami sú však prednášky pána profesora, ktoré sú dostupné na youtube histologického ústavu (samozrejme, choďte prezenčne, stojí to za to, ale pred skúškou sa oplatí pozrieť tie na youtube). Plus pri príprave na skúšku mi dosť pomohli vypracká, ktoré neboli úplne ideálne, ale lepšie ako nič.

 


 

Verím, že som na nič nezabudla. Bolo to trošku dlhšie ako som čakala, ale to bolo aj toto skúškové. Čo sa týka usporiadania si skúšok... Z histológie sme dostali predtermíny. Avšak boli v tom istom čase ako druhý kreditový test z biochémie a ak som si niečím bola istá, tak to bolo to, že v žiadnom prípade nechcem ťahať biochémiu do skúškového, a teda predtermín z histológie som rovno zavrhla. Namiesto toho som si ale dala anatómiu na hneď prvý možný termín (9.1.). Následne som si histológiu dala na 7.2. s tým, že keby som nespravila, mala by som ešte čas do 15.2., tuším, na ďalšie termíny. Myslela som si, že ak spravím anatku na prvýkrát, tak si histológiu posuniem na skôr. Ale po anatke som týždeň nebola schopná fungovať, takže nakoniec to vyšlo len tak tak. Za mňa, ak si trúfate na biochémiu aj histológiu, dajte si histo v predtermíne a anatku koncom januára. Mne osobne by ale na anatku iba mesiac intenzívneho učenia nestačil – na histo áno.

Ďakujem ak si ktokoľvek číta tieto moje blogy. Píšem ich hlavne kvôli sebe, keďže som prišla na to, že je to taká mierna forma terapie a keď napíšem o predmetoch, ktoré som spravila tak mám pocit, že som sa ich definitívne zbavila a nemusím na nich už toľko myslieť. Zároveň je to dobrá forma uchovania „spomienok“, keďže ja niektoré veci rada vypúšťam z hlavy :D. A ak to má niekomu v niečom pomôcť, tak sa z toho teším.

Držím palce pri skúškach a nebojte sa, zvládneme to. Bye.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Príprava na prijímacie skúšky na Lekársku fakultu Univerzity Komenského

Ahojte. Tí ktorí ste čítali moje predchádzajúce články viete, že som sa minulý rok na medicínu nedostala, zásadne som zmenila svoju prípravu a tento rok som prijímačky na LFUK zvládla úspešne. Keďže moja príprava na priímačky na LFUK bola v roku, kedy sa mi na ňu nepodarilo dostať diametrálne odlišná od tej tohtoročnej, chcela by som venovať tento článok práve príprave na prijímačky na LFUK. Ak sa aj chystáte na akékoľvek iné prijímačky, verím, že si tu nájdete aspoň pár rád, ktoré by ste mohli zužitkovať aj v tej vašej príprave. Modelové otázky Najdôležitejší bod celej prípravy. Ak by ste aj všetky ostatné body vynechali, tento vynechať rozhodne neodporúčam. Pokiaľ škola, na ktorú sa chystáte vydáva modelové otázky je nutné si ich zadovážiť. Mnohé školy ich ponúkajú ako taký návod k tomu, ako by mohli vyzerať otázky na samotnej prijímacej skúške. Avšak mnohé, medzi nimi aj LFUK skladajú prijímacie skúšky práve z týchto modelových otázok. Je teda dobré vedieť ich čo najlepšie. Ako som

Prípravný kurz na lekársku fakultu

Súčasťou prípravy na medicínu častokrát bývajú aj prípravné kurzy. Rada by som Vám priblížila môj názor na to, či je potrebné mať prípravný kurz, podľa čoho si kurz vyberať a taktiež aké ďalšie materiály je dobré použiť k príprave na prijímacie skúšky. Je dôležité mať kurz? V roku 2021, keď som sa pripravovala na prijímacie skúšky na LFUK som prijímací kurz nemala (na medicínu som sa nedostala). V roku 2022 som sa k mojej príprave postavila úplne inak a mala som prípravné kurzy hneď 3 (na medicínu som sa dostala). Čo však, samozrejme, ešte nevypovedá o dôležitosti kurzu. Tento bod si musí každý zvážiť sám. Pre niekoho nemusí byť kurz podstatný, pre iného môže byť veľmi dôležitý. Ja som napríklad v roku 2021 počúvala, ako je kurz zbytočný a ako sa aj tak všetko potrebné naučím v škole. Ak Vám niekto tvrdí podobné, klame. Nie je možné, aby sa v školách prebralo všetko potrebné aj na prijímacie skúšky. A nie, prijímačky nie sú „len“ z učiva, ktoré sa preberá na školách. Častokrát obsahujú

Môj gap-year

Ahojte, ak ste čítali môj posledný článok viete, že môj uplynulý rok bol „gap-year“. Čo to znamená? Jednoduché vysvetlenie je, že som nenastúpila na vysokú školu a rozhodla sa dať si tzv. „rok voľna“. (Tento slovenský názov musel vymyslieť veľmi vtipný človek.) Trochu obšírnejšie vysvetlenie je, že som sa rozhodla nenastúpiť na vysokú školu napriek tomu, že som na ňu bola prijatá a rozhodla sa pracovať na sebe a na tom, aby som sa dostala na školu, na ktorú som prijatá nebola. Mnoho ľudí volí cestu gap-year-u z rôznych dôvodov, ako napríklad spoznanie samých seba, určenie si priorít, rozhodnutie sa, kam bude ďalej smerovať ich život. Veľa ľudí sa rozhodne rok cestovať, niektorí sa rozhodnú pracovať a zarobiť si na vysokú školu a mnoho iných dôvodov. Ja som sa rozhodla pre takú kombináciu všetkého s tým, že som presne vedela, kam chcem smerovať svoj život. Tento smer bola medicína. Neprijatá na medicínu, prijatá na vysokú školu. Gap-year, alebo nastúpiť inde? Toto bola otázka, kto