Preskočiť na hlavný obsah

Druhý semester na LFUK 2/2



Ahojte, je tu druhá časť článkov o druhom semestri. V tomto článku vám poviem niečo viac o zvyšných predmetoch, ktorými sú: Anatómia 2, Histológia a embryológia 1, Lekárska chémia a Telesná výchova 2.

Anatómia 2

V tomto semestri sme na anatómii preberali hrudník a brucho. Začali sme klasicky kosťami, a teda stavce, mostík a rebrá a samozrejme následne spojenia chrbtice, kraniovertebrálne spojenia a spojenia hrudníka. Pokračovali sme rovnako ako v predchádzajúcom semestri, čiže svalmi – tentokrát svalmi trupu. Následne prišli orgány a orgánové sústavy – srdce, dýchacia, tráviaca, močová a pohlavná sústava.

Zápočet tvoril test z učiva celého semestra na jeho konci a praktické skúšanie v pitevni. Praktické cvičenia z anatómie sú pre mňa vždy zaujímavé, a tak tomu bolo aj v tomto semestri. Dokonca ma bavili ešte viac, ako v prvom semestri, keďže teraz to nebolo „len“ o kostiach a svaloch, ale pridali sa aj orgány.

Histológia a embryológia 1

Z histológie sme mali prednášky a praktické cvičenia. Témy na oboch išli súbežne, takže väčšinou sme mali prednášku a následne k nej aj praktikum, ku ktorému sme mali ešte nahratú teóriu na videu. Na každom praktiku sme mali 7-10 preparátov, ktoré sme mikroskopovali, kreslili a popisovali si ich. Taktiež sme na začiatku každého praktika robili test k aktuálnej téme, pričom, ak sme mali z 10 testov aspoň 8 na minimálne 70%, mohli sme si zlepšiť výsledné hodnotenie o 1 stupeň. Čo sa týka zápočtov, počas semestra sme mali 2 testy, ak by sa stalo, že výsledný priemer z týchto testov by nebol minimálne 70%, museli by ste písať kreditový test (test z celého semestra). Na konci semestra sa kontroloval aj zošit s nakreslenými preparátmi.

Čo sa týka obsahu predmetu, začali sme úvodom do histológie, pokračovali sme jednoduchšími preparátmi na zoznámenie sa s mikroskopom a histologickými farbivami, následne sme prešli na epitely a výstelkové tkanivá, žľazové epitely, väzivá, potom prišli preparáty kostí, chrupiek a krv, svalové tkanivo a nervové tkanivo. Na prednáškach sme sa ku koncu začali zaoberať aj embryológiou, ktorá je pre mňa z celého predmetu najzaujímavejšia.

Kreslenie? V histológii sa veľa kreslí. Na začiatku semestra som si kúpila farbičky – veľa odtieňov ružovej, modrej, hnedej a pod. Ja nie som veľmi šikovná čo sa kreslenia týka, na prvom praktiku som dala šancu farbičkám a papieru aj napriek tomu, že žiaden predmet si nepoznámkujem do zošita. Všetko, knihy, poznámky, prednášky, no doslova všetko mám v ipade. A tak dopadla aj histológia, keďže hneď po prvých obrázkoch na papieri som to vzdala a prišla na to, že v tablete to nakreslím krajšie, mám to pekne pokope a nemusím nosiť zošiť. Stiahla som si do ipadu aplikáciu Sketchbook, v ktorej si histologický preparát nakreslím, popíšem a následne si ho klasicky uložím do zošita v GoodNotes.

Lekárska chémia

No... Moje pocity z tohto predmetu sú ešte aj teraz veľmi zmiešané. Začnem teda postupne.

Prednášky – zo začiatku som chodila, potom som prestala. Na prednáškach sa postupne preberali všetky témy, avšak vo veľa prípadoch som mala pocit, že to je len opakovanie učiva zo strednej školy. Takže som na prednášky prestala chodiť, keďže som si to následne prečítala (prezentácie z prednášok nám našťastie boli poskytnuté, za čo som naozaj vďačná) a stačilo mi to. Radšej som čas prednášky venovala učeniu sa na praktické cvičenia.

Praktické cvičenia – no tak tie mi dali pocit, že skúška z chémie bude jednoduchšia ako z biológie :D a začala som na nich rozmýšľať nad predtermínom práve z chémie. Ale teda postupne. Praktiká vyzerali tak, že sme si na začiatku zopakovali a prešli tému, ktorú sme mali naplánovanú na daný deň, napísali sme si test, urobili praktické cvičenie – labák, zapísali si všetko potrebné do protokolu, dali si ho podpísať a bolo. Čo sa testov týka, na každom praktiku sa písal test, ktorý mal 3 otázky – 2 k téme a jedna bola princíp praktického cvičenia. V prípade, ak sme v predchádzajúci týždeň počítali príklady, tak test obsahoval navyše aj príklady. Dopredu nám cvičiaca vždy povedala, ktoré strany z knihy sa na test naučiť, vedeli sme tému praktického cvičenia a príklady boli naozaj jednoduché. Test sa dal opakovať tuším len 1x, keby niekto potreboval opakovať viac krát, musel by už ísť na kreditový test (test z celého semestra), príklady sa dali opakovať aj viackrát.

Myslela som si, že vďaka týmto testom budem lepšie pripravená na skúšku, avšak teraz (po skúške) mám pocit, že tie priebežné testy boli len také opakovania viac menej učív strednej školy s nejakým drobným obohatením a skúška bola teda úplne iná.

Skúška – Skladá sa z 3 častí: časť A obsahuje 35 otázok s možnosťami. V podstate každá otázka má ešte akoby pod-otázky, kde sa ku každému tvrdeniu treba vyjadriť, či je pravdivé, alebo nie. Vlastne taký princíp, ako boli prijímačky. Túto časť treba napísať minimálne na 70%. Test obsahoval otázky prakticky na celú chémiu. Veľa bolo takých, čo som mala pripravené na časť C, ale veľa bolo aj takých drobností práve z prednášok, taktiež vzorce a názvy. Tento test bol pre mňa dosť zlý a prvý krát keď som ho spravila, som bola presvedčená o tom, že na druhý krát nemám šancu ho znova spraviť. Našťastie som ho spravila aj na druhý krát. Táto časť je však veľmi dôležitá, ak chcete ísť k častiam B a C, ktoré sa píšu následne dokopy. Ak by ste nespravili časť A, nemôžete ísť k ďalším častiam. Časť B sa skladá z 5 výpočtových otázok. Boli tam presne tie príklady, ktoré sa počítali počas semestra na praktikách, možno s mierne zmenenými číslami, ale to som neriešila. Príklady v chémii boli naozaj jednoduché. Posledná, tretia časť C obsahuje 2 otázky, ku ktorým sa treba rozpísať a napísať doslova všetko. Tieto otázky vyzerajú tak, že je zadaná téma (názov témy) a k nej je viacero bodov, resp. takých pod-otázok. Ku každému (každému je dôležité slovo!) bodu je nutné vyjadriť sa. Nesmiete nič preskočiť, či vynechať. Práve v tejto časti som na prvom termíne zlyhala. Dostala som otázky „Oxidačno-redukčné reakcie“, kde som si nevedela spomenúť na výpočet redoxného potenciálu a „Vitamín E a vitamín K“, kde som si zasa nevedela spomenúť na cyklus vitamínu K. Takže prvý termín som zlyhala na časti C a večer po skúške mi prišlo hodnotenie Fx. Na druhom termíne som dostala otázky: „Reakčná kinetika a koncept rovnováhy chemických a biochemických reakcií“ a druhá otázka bola „Biomembrány“. Tieto otázky ma dosť potešili, keďže podľa mňa sú to akurát tie krajšie a jednoduchšie otázky, a teda tentokrát som to našťastie spravila.

Čo skôr? Biológia/chémia? Už v predchádzajúcom článku som písala niektoré dôvody k tomu, že som si dala biológiu do predtermínu skôr, ako chémiu. Som rada, že som to tak spravila, keďže chémiu som neurobila na prvýkrát a celkovo si myslím, že je ťažšie spraviť na prvýkrát chémiu ako biológiu. Dosť by mi to skomplikovalo leto, keby som sa ťahala s chémiou a nemala predtým spravenú biológiu. Našťastie som mala spravené všetky skúšky, a teda keď som nespravila chémiu na prvýkrát, mala som čas opravovať ju a znova sa ju učiť, keďže som sa nemusela zároveň zaoberať inými predmetmi. Čo sa týka materiálov z ktorých som sa učila na skúšku, nakoniec som si spravila svoje vypracko, keďže rovnako ako pri fyzike, tých otázok nebolo až tak veľa, hotové vypracká mi prišli chaotické a nedostatočné a pri písaní svojho som sa otázky aj naučila. Čiže moje odporúčanie je dať si biológiu do predtermínu – možno nie hneď ten prvý, ak nestíhate, ale aspoň ten druhý termín (tak som to mala ja), následne spraviť latinčinu a na chémiu si nechať dostatok času nakoniec. Avšak, viacero študentov to malo presne naopak, podarilo sa im spraviť chémiu na prvý pokus a biológiu tiež. Takže je to, samozrejme ako všetko, veľmi individuálne.

Telesná výchova 2

Tu nie je veľmi o čom hovoriť. Telesná prebiehala presne tak isto, ako v prvom semestri. Raz fitko, potom prechádzka, väčšinou volejbal, alebo nejaké tie kruhové tréningy v telocvični. Takáto forma telesnej ma nebaví, takže verím, že v ďalšom semestri, kedy si už budeme vyberať konkrétny šport, bude dávať aspoň zmysel.

 

Tak konečne som spísala celý druhý semester. Verím, že si v tom aspoň niekto nájde niečo, čo sa mu zíde. Keby ste mali akékoľvek otázky, alebo potrebovali materiály, či vypracká, kľudne mi napíšte. Hore je môj instagram. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Príprava na prijímacie skúšky na Lekársku fakultu Univerzity Komenského

Ahojte. Tí ktorí ste čítali moje predchádzajúce články viete, že som sa minulý rok na medicínu nedostala, zásadne som zmenila svoju prípravu a tento rok som prijímačky na LFUK zvládla úspešne. Keďže moja príprava na priímačky na LFUK bola v roku, kedy sa mi na ňu nepodarilo dostať diametrálne odlišná od tej tohtoročnej, chcela by som venovať tento článok práve príprave na prijímačky na LFUK. Ak sa aj chystáte na akékoľvek iné prijímačky, verím, že si tu nájdete aspoň pár rád, ktoré by ste mohli zužitkovať aj v tej vašej príprave. Modelové otázky Najdôležitejší bod celej prípravy. Ak by ste aj všetky ostatné body vynechali, tento vynechať rozhodne neodporúčam. Pokiaľ škola, na ktorú sa chystáte vydáva modelové otázky je nutné si ich zadovážiť. Mnohé školy ich ponúkajú ako taký návod k tomu, ako by mohli vyzerať otázky na samotnej prijímacej skúške. Avšak mnohé, medzi nimi aj LFUK skladajú prijímacie skúšky práve z týchto modelových otázok. Je teda dobré vedieť ich čo najlepšie. Ako som

Prípravný kurz na lekársku fakultu

Súčasťou prípravy na medicínu častokrát bývajú aj prípravné kurzy. Rada by som Vám priblížila môj názor na to, či je potrebné mať prípravný kurz, podľa čoho si kurz vyberať a taktiež aké ďalšie materiály je dobré použiť k príprave na prijímacie skúšky. Je dôležité mať kurz? V roku 2021, keď som sa pripravovala na prijímacie skúšky na LFUK som prijímací kurz nemala (na medicínu som sa nedostala). V roku 2022 som sa k mojej príprave postavila úplne inak a mala som prípravné kurzy hneď 3 (na medicínu som sa dostala). Čo však, samozrejme, ešte nevypovedá o dôležitosti kurzu. Tento bod si musí každý zvážiť sám. Pre niekoho nemusí byť kurz podstatný, pre iného môže byť veľmi dôležitý. Ja som napríklad v roku 2021 počúvala, ako je kurz zbytočný a ako sa aj tak všetko potrebné naučím v škole. Ak Vám niekto tvrdí podobné, klame. Nie je možné, aby sa v školách prebralo všetko potrebné aj na prijímacie skúšky. A nie, prijímačky nie sú „len“ z učiva, ktoré sa preberá na školách. Častokrát obsahujú

Môj gap-year

Ahojte, ak ste čítali môj posledný článok viete, že môj uplynulý rok bol „gap-year“. Čo to znamená? Jednoduché vysvetlenie je, že som nenastúpila na vysokú školu a rozhodla sa dať si tzv. „rok voľna“. (Tento slovenský názov musel vymyslieť veľmi vtipný človek.) Trochu obšírnejšie vysvetlenie je, že som sa rozhodla nenastúpiť na vysokú školu napriek tomu, že som na ňu bola prijatá a rozhodla sa pracovať na sebe a na tom, aby som sa dostala na školu, na ktorú som prijatá nebola. Mnoho ľudí volí cestu gap-year-u z rôznych dôvodov, ako napríklad spoznanie samých seba, určenie si priorít, rozhodnutie sa, kam bude ďalej smerovať ich život. Veľa ľudí sa rozhodne rok cestovať, niektorí sa rozhodnú pracovať a zarobiť si na vysokú školu a mnoho iných dôvodov. Ja som sa rozhodla pre takú kombináciu všetkého s tým, že som presne vedela, kam chcem smerovať svoj život. Tento smer bola medicína. Neprijatá na medicínu, prijatá na vysokú školu. Gap-year, alebo nastúpiť inde? Toto bola otázka, kto