Ako si zorganizovať
skúšky, ktorú si dať skôr, z čoho sa učiť?
Ahojte. Skončil sa letný
semester a prišiel čas povedať Vám niečo viac o predmetoch, ktorými
sme si v ňom prešli. V letnom semestri 1. ročníka sme mali 8 predmetov,
pričom z 3 sme mali skúšku. Do tohto článku som vybrala 4 predmety:
Biológia a humánna genetika, Latinská lekárska terminológia 2, Medicínska
etika a Ošetrovateľstvo 2.
Ošetrovateľstvo 2
Tento predmet bol
prakticky pokračovaním predmetu Ošetrovateľstvo 1 z prvého semestra.
Venovali sme sa však viac „praktickým“ veciam. Konkrétne sme sa učili
o aplikácii rôznych typov injekcií, o infúznej terapii, transfúzii
a takom „úvode“ chirurgie – šitie rán, chirurgické nástroje, obväzové
techniky. V porovnaní s prvým semestrom sme si viac vecí skúšali
prakticky, najmä aplikácie injekcií a zavádzanie intravenóznych kanýl.
Tento predmet ma veľmi bavil. Škoda je, že nemáme viac času a priestoru na
praktické skúšanie si jednotlivých úkonov, avšak aj napriek tomu sme si každý
mohli vyskúšať všetky úkony opakovane.
Zápočet – prebehol podobne ako v prvom semestri,
a teda písali sme online test.
Latinská lekárska
terminológia 2
Opäť pokračovanie
predmetu z prvého semestra. Z takých zaujímavejších tém sme sa
v tomto semestri naučili ako písať recept a rozšírili sme si nielen
latinskú ale aj grécku slovnú zásobu.
Zápočet – v tomto semestri sme písali iba jeden
test, ktorý tvoril 15% celkového hodnotenia.
Skúška – Túto skúšku som si dala medzi biológiou
a chémiou. Tvoril ju záverečný test, ktorý predstavoval 85% celkového
hodnotenia a mal 200 bodov. Bolo v ňom prakticky všetko z celého
prvého ročníka - také hlavné, podstatné veci. Na túto skúšku som sa učila tak
intenzívnejšie asi 3-4 dni pred ňou, resp. snažila som sa zopakovať si celú
knihu a hlavne tie posledné učivá.
Medicínska etika
Tento predmet mal aj
prednášky aj semináre. Prednášky neboli také klasické, ako na iných predmetoch.
Boli na nich pozývaní prednášajúci, ktorí prednášali na rôzne témy týkajúce sa
etiky v medicíne, ako napríklad norimberský kódex, výhrada vo svedomí, či
etické problémy na začiatku a konci života. Semináre boli zamerané taktiež
na rôzne etické a filozofické témy. Dopredu na každý seminár bolo potrebné
si danú tému naštudovať a napísať k nej 250 slovnú argumentačnú esej.
Tieto eseje boli podmienkou k tomu, aby sme mohli ísť na záverečný
zápočet. Zaberali pomerne dosť veľa času, keďže sme k nim dostali texty
o ktoré sa esej mala opierať. Následne na seminári sme o danej téme
ešte diskutovali.
Zápočet – predmet bol ukončený záverečným testom, ktorý
písal celý ročník v jeden deň prezenčne v posluchárňach. Test
obsahoval filozofické otázky na rôzne etické teórie, filozofov a pod.
Taktiež sa v ňom nachádzali otázky na praktické situácie a ich
riešenia na základe rôznych teórií, ktoré sme počas semestra preberali.
Tento predmet bol pre mňa
zatiaľ jeden z najmenej zaujímavo podaných. Na seminároch sme až tak
nediskutovali o etických otázkach v medicíne, ktoré by nás zaujímali. Skôr
sme sa venovali filozofom a ich teóriám a riešeniu jednotlivých
situácii výhradne na základe týchto teórií. Do toho prečítanie textov
k eseji a napísanie samotnej eseje zaberalo dosť veľa času. Odporúčam
vyhradiť si deň-dva a napísať dopredu všetky eseje. Ja som písala po
jednej každý týždeň a cez Veľkú noc som si spravila jeden deň, kedy som
dopísala všetky až do konca semestra. A bola som za to naozaj rada, keďže
ku koncu semestra, keď sa písali zápočty zo všetkých predmetov som do toho
nemusela riešiť ešte aj písanie eseje.
Biológia
a humánna genetika
Pre väčšinu veľmi
podstatná otázka bola, ako si usporiadať skúšky. A teda, či si dať prvú
chémiu, alebo biológiu. Ja som si na začiatku semestra povedala, že by som rada
spravila biológiu v predtermíne a chémiu si nechala do skúškového.
Avšak počas semestra, keď som videla priebeh praktík z chémie a obsah
učiva, názor som zmenila. Chémia mi išla, nebola vôbec náročná, témy boli
prakticky takým opakovaním zo strednej školy s istými paralelami na
medicínu, ktoré ma zaujali a pomerne dobre sa mi to učilo. Naopak biológia
pre mňa bola podstatne ťažšia, nie všetkým témam som úplne rozumela
a počas semestra som mala pocit, že je naozaj zložitejšia ako chémia. Avšak
pred výberom termínu som sa radila s viacerými ľuďmi, staršími študentami,
vyučujúcimi, ale aj mojimi spolužiakmi a rozhodla som sa dať si biológiu
ako prvú, pričom keď sa na to teraz pozriem spätne, urobila by som to
rovnako.
Prečo som sa tak
rozhodla? Otázky na skúšku z biológie sme mali k dispozícii
v podstate od začiatku semestra, kým tie k chémii sme dostali mesiac
pred skúškou. Keďže som chcela ísť na predtermín, biológiu som sa učila od
Veľkej noci, a teda otázky zverejnené v dostatočnom predstihu pred
skúškou mi vyhovovali viac. Mnoho otázok z biológie bolo veľmi podobných,
jedna nadväzovala na druhú a pri viacerých sa stalo, že ak som pochopila
jednej, vedela som ďalších 3-5 otázok. Keďže som sa učila na skúšku počas
semestra popri všetkým ostatným predmetom, biológia sa mi učila lepšie
a jednoduchšie ako chémia, nakoľko pri viacerých otázkach bolo potrebné im
hlavne porozumieť, nie len sa naučiť naspamäť vzorce a reakcie ako v
chémii. Tým pádom, biológiu som sa neučila ako takú básničku, ale naozaj som sa
snažila pri každej otázke vedieť jej podstatu. Taktiež v štatistike má
biológia väčšiu úspešnosť ako chémia.
Prednášky
a praktické cvičenia –
prebiehali tak, ako v prvom semestri.
Zápočet – v tomto semestri bol iba jeden
a prebiehal tak, ako zápočty v 1. semestri. Online test. K tomu
sa pridala opäť prezentácia, tentokrát iba jedna. Ja som mala tému onkogenéza.
Čo sa mi páčilo na týchto seminárkach bolo, že témy boli vyberané z otázok
na skúšku. Čiže keď ste si poriadne pripravili seminárku, obsiahlo to zopár
otázok na skúšku. To bol pre mňa taktiež jeden z faktorov pri výbere
poradia skúšok.
Skúška – skúška z biológie mala 2 časti: test
a ústnu časť. Otázky na skúšku boli rozdelené do 3 okruhov: Bunka – 51
otázok; Chromozómy, gény, genóm, dedičnosť, malignita, mutagenéza – 52 otázok;
Molekulová genetika – 49 otázok. Test obsahoval otázky s výberom
z možností pričom mohli byť správne viaceré možnosti. Body za nesprávnu
možnosť sa nestrhávali. Druhá časť bola ústna, pri ktorej sme si ťahali
z každého okruhu jednu otázku. Ja som si vytiahla tieto otázky -
z prvého celku: „Rozdiely medzi prokaryotickými a eukaryotickými
bunkami“, z druhej časti: „Mozaicizmus – definícia, vznik, vplyv na
klinické prejavy“ a z tretej časti: „DNA-DNA hybridizácia a jej
praktická aplikácia“.
Na skúšku som sa učila
z knihy (Pomenej, ale prečítala som si vždy danú tému aj tam. Viaceré témy
tam chýbajú, alebo sú len v skratke spomenuté.), z prednášok (Tu boli
hlavne tie témy, ktoré trebalo naozaj pochopiť a potom dávali zmysel
viaceré otázky.) a praktík (Hlavne z prezentácií, tam boli viaceré
témy pekne ukázané.) a z vypraciek. Zo začiatku som si robila
vypracko sama tak, ako v prvom semestri na fyzike. Avšak po cca 30. otázke
som pochopila, že takto to na predtermín nestihnem a učila som sa
z už hotových vypraciek. Učila som sa denne 5 otázok, takže pri celkovom
počte cca 150 otázok mi to prvé učenie trvalo približne mesiac. Následne som
mala ešte pár dní na opakovanie.
Na tento článok stačí :D
. V ďalšom článku si predstavíme zvyšné predmety, čiže: Anatómia 2,
Histológia a embryológia 1, Lekárska chémia a Telesná výchova. Predmety
spomenuté v tomto článku a skúšky z nich sa mi našťastie
podarilo spraviť na prvý kráť, čo však neplatilo pri chémii o ktorej bude
reč nabudúce.
Komentáre
Zverejnenie komentára