Preskočiť na hlavný obsah

Prvý semester na LFUK 1/2



Ahojte. Skončil sa zimný semester a môj prvý semester na lekárskej fakulte. V tomto článku by som Vám chcela predstaviť predmety, ktoré sme v tomto semestri mali, priblížiť Vám ako prebiehali prednášky, praktické cvičenia, ale aj zápočty a skúšky. Nakoľko by som chcela povedať niečo ku každému predmetu, rozdelím túto tému na 2 články, aby toho nebolo priveľa.

Kontrolné etapy štúdia

Začnem hneď kreditmi. Vysokoškolské štúdium (minimálne teda na Slovensku) je založené na kreditovom systéme. V skratke jednoducho za úspešne absolvovaný predmet získate istý počet kreditov. Tento počet je pre každý predmet individuálny. Na to, aby ste mohli postúpiť do vyššieho ročníka potrebujete mať určitý počet kreditov. K tomu sa viažu tzv. kontrolné etapy štúdia. Konkrétne na LFUK sú tieto etapy na konci prvého semestra, kedy musíte mať minimálne 15 kreditov a na konci každého roka štúdia, kedy treba mať minimálne 48 kreditov pre daný rok štúdia. O tomto systéme je všetko napísané v ročenke, ktorú (ak budete mať šťastie) dostanete pri zápise, alebo si ju jednoducho stiahnete v pdf.

Podmieňujúce predmety

Niektoré predmety majú svoj „podmieňujúci predmet“. Takýmto predmetom je napríklad Anatómia 2, ktorá je podmienená úspešným ukončením predmetu Anatómia 1. Znamená to, že na to, aby ste mohli študovať určité predmety, musíte mať najprv úspešne ukončený ich podmieňujúci predmet. Takýchto predmetov je pomerne dosť. Konkrétne v prvom ročníku sú podmienené predmety Anatómia 2, Biológia a humánna genetika 2, Latinská lekárska terminológia 2 a Ošetrovateľstvo 2. Všetky sú podmienené ich „1“ – predmetom zo zimného semestra. Prečo je to dôležité? Zoberme si napríklad Biológiu a humánnu genetiku 1. Ak ju nespravíte v zimnom semestri (neviem o nikom, kto by ju nespravil), nemôžte študovať Biológiu a humánnu genetiku 2 v letnom semestri. Následne nemôžete študovať Mikrobiológiu 1 v zimnom semestri 2. ročníka a takto sa Vám postupne všetko presúva, posúva a naťahuje.

Predmety v ZS 1. ročníka

Aké predmety sme mali v tomto semestri my? Anatómia 1 (8 kreditov), Biológia a humánna genetika 1 (4 kredity), Latinská lekárska terminológia (1 kredit), Lekárska biofyzika (8 kreditov), Ošetrovateľstvo 1 (1 kredit), Prvá pomoc (1 kredit) a Telesná výchova (1 kredit). Dokopy teda je možné získať 24 kreditov za ZS.

Poďme sa teda bližšie pozrieť na jednotlivé predmety. Ku každému Vám poviem niečo o učive, prednáškach (ak boli), praktických cvičeniach, zápočtoch a skúške.

Anatómia 1

Učivo

Sme prvý ročník, ktorému sa pomerne zásadne zmenilo poradie preberaných tém na anatómii. Už to nie je ako po minulé roky, kedy sa najprv prebrali všetky kosti, potom všetky svaly a pod. My sme v ZS mali hornú a dolnú končatinu „zo všetkých smerov“. Začínalo sa hornou končatinou – kosti, kĺby, svaly, cievy, nervy, topografia a rovnaký postup sa zopakoval potom pri dolnej končatine. S tým, že hneď na začiatku hornej končatiny sme mali ešte všeobecný úvod k osteológii, artrológii aj myológii a pri dolnej končatine pribudol lymfatický systém.

Prednášky

Prednášky z anatómie boli pre mňa osobne veľmi zaujímavé a nevynechala som ani jednu. V podstate všetky boli robené rovnakým spôsobom – prednášajúci mal pripravenú prezentáciu, ktorá väčšinou obsahovala prevažne veľké množstvo obrázkov z rôznych atlasov k danej téme a bola doplnená výkladom od prednášajúceho. My teda máme to šťastie, že už máme všetky prednášky prezenčne, no zároveň ich máme poskytnuté aj vo forme nahrávok. Toto bolo pre mňa super hlavne pri opakovaní na praktický zápočet, kedy som si mohla dookola pozerať video s vysvetlením a ukázaním jednotlivých štruktúr. V čom sú prezenčné prednášky iné ako tie online?  Vo všetkom.. Sú osobnejšie, máte možnosť pýtať sa, prednášajúci má možnosť pýtať sa a priamo komunikovať so študentami, má možnosť povedať množstvo aj iných zaujímavostí k danej téme, môžete sa ho spýtať aj na detaily okolo danej témy a v podstate na čokoľvek.

Praktické cvičenia

V tomto sme tiež mali rozdiel oproti predchádzajúcim rokom, kedy sa do pitevne prvýkrát chodilo až neskôr. My sme išli do pitevne už na druhé alebo tretie praktické cvičenie a chodili sme tam každý týždeň viac menej na celé praktikum. Tak ako prednášky, tak aj praktiká boli rozdelené postupne, čiže začalo sa kosťami, ku ktorým sme mali prednášku a následne na praktickom cvičení sme si študovali kosti, postupovalo to svalmi, kedy sme už išli do pitevne a takto postupne pribudli cievy a nervy a topografia.

Čo sa robí v pitevni a čo odporúčam? Do pitevne sme si chodili študovať jednotlivé štruktúry. Čiže jednoznačne odporúčam mať dopredu naštudované, čo si idete na praktiku „pozerať“. Ja som sa snažila pripravovať dopredu na každé praktikum, aby som mala aspoň približný prehľad o tom, kde sa nachádzajú jednotlivé štruktúry a vedela sa orientovať. Je to určite lepšie, akoby ste mali o danej téme prvý krát počuť v pitevni. Vzhľadom na to, že pitvy sú len raz do týždňa na necelé 3h, odporúčam využiť ten čas naozaj naplno a snažiť sa zapamätať si čo najviac.

Zápočty

Zápočty sme mali počas semestra 2 a oba sa skladali z 3 častí – písomný test, praktická časť a ústna časť. Každá časť je hodnotená samostatne a v prípade, že niektorá bola neúspešná, opakuje sa len tá. Opravné termíny na zápočty sme mali posledný týždeň semestra. Prvý zápočet bol po prejdení celej hornej končatiny a druhý po dolnej končatine. Písomný test je test, ktorý obsahuje otázky v podstate na všetko ohľadom danej témy. Či už pomenovanie štruktúr z obrázka, alebo na základe popisu, alebo otázky na rôzne iné štruktúry. Z testu bolo potrebné mať 80%, aby bol uznaný ako úspešný. Praktická časť sa koná v pitevni. Na jednotlivých telách, alebo aj samostatných končatinách či kostiach sú vyznačené štruktúry, ktoré treba správne pomenovať. Je vyznačených 15 štruktúr a na úspešné absolvovanie tejto časti bolo potrebné správne pomenovať aspoň 10 z nich. Posledná časť bola ústna. V tejto časti ste si vytiahli otázku, alebo lepšie povedané názov konkrétnej štruktúry – kĺbu, svalu, alebo topografickej oblasti a rozprávali ste.

Skúška

Skúška z anatómie je až v ZS druhého ročníka, takže o tom potom : ).

 

Biológia a humánna genetika 1

Učivo

Tento semester sme mali v biológie v podstate 2 celky; prvým bola bunka a druhým genetika.

Prednášky a praktické cvičenia

Prednášky z biológie sa mi páčili, bavili ma, boli zaujímavé. Čo sa týka praktických cvičení, v prvej časti semestra pri bunke sme začali základmi mikroskopovania a v podstate sme na praktikách mikroskopovali rôzne preparáty. V druhej časti, keď sme sa začali zaoberať genetikou sme sa učili ako získať DNA a rozoberali sme rôzne metódy analýzy DNA. K tejto časti patrili aj 2 seminárne práce, ktoré bolo potrebné spraviť a následne ich niektorí aj odprezentovali. Jedna sa týkala genetiky vírusov (tu som mala tému pridelenú – Bakteriofágy), druhá mala tému Využitie metód molekulovej genetiky v medicínskej praxi (tu sme si tému mohli vybrať sami, ja som mala seminárku o klonovaní mamutov).

Zápočty a skúška

Zápočty boli 2, prvý bol z bunky a druhý z genetiky. Oba boli formou testu. Prvý zápočet z biológie bol zároveň mojim úplne prvým zápočtom na VŠ a hneď sa mi „podarilo“ nespraviť ho na prvý, ale až na druhýkrát. Skúšku z biológie budem mať až v druhom semestri, takže v lete.

 

Prvá pomoc

Učivo

Obsahom tohto predmetu je ako inak – prvá pomoc. Osobne si myslím, že takýto predmet by mal byť na každej škole, nie len na školách medicínskeho zamerania. Samozrejme s upraveným rozsahom. Prvú pomoc je povinný podať každý a preto by ju mal aj ovládať každý. Čo však zaujalo mňa na tomto predmete najviac boli informácie o prvej pomoci pri dopravných nehodách, kde sme rozoberali ako podať prvú pomoc motorkárom a postupy pri hromadných nešťastiach.

Prednášky a praktické cvičenia

Z prvej pomoci sme mali prednášky raz do týždňa. V podstate boli takým bonusom k učebnici z ktorej sa pripravuje posledný zápočtový test. Rozoberali sme na nich hromadné nešťastia, teroristické útoky, prvú pomoc pri zasiahnutí elektrickým prúdom a vďaka bohatým skúsenostiam pána profesora sme sa mohli dozvedieť aj mnoho zážitkov a skúseností z „terénu“.

Praktické cvičenia sme mali žiaľ len 2, keďže o jedno sme prišli kvôli nejakému sviatku. Na prvom sme pozerali videá o poskytovaní prvej pomoci, na druhom sme si vyskúšali podávanie prvej pomoci na 3 figurínach: dospelý človek, novorodenec a dieťa. Následne sme mali praktický zápočet – podanie KPR dospelému človeku.

Zápočty

Tento predmet sa ukončuje finálnym zápočtovým testom, pred ktorým je praktický zápočet (KPR).

 

Na dnes by stačilo. Nabudúce sa pozrieme ešte na latinčinu, biofyziku, ošetrovateľstvo a telesnú. Snažila som sa vystihnúť podstatu predmetov, tak verím, že som Vám ich aspoň trošku priblížila. Keby Vás zaujímalo čokoľvek, či už ohľadom prijímačiek, alebo štúdia, nebojte sa mi napísať : ). Hore je môj instagram.

PS: The chapter you are learning today is going to save someone´s life tomorrow. Pay attention...

Choďte si za svojim snom : ) a majte krásny deň. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Príprava na prijímacie skúšky na Lekársku fakultu Univerzity Komenského

Ahojte. Tí ktorí ste čítali moje predchádzajúce články viete, že som sa minulý rok na medicínu nedostala, zásadne som zmenila svoju prípravu a tento rok som prijímačky na LFUK zvládla úspešne. Keďže moja príprava na priímačky na LFUK bola v roku, kedy sa mi na ňu nepodarilo dostať diametrálne odlišná od tej tohtoročnej, chcela by som venovať tento článok práve príprave na prijímačky na LFUK. Ak sa aj chystáte na akékoľvek iné prijímačky, verím, že si tu nájdete aspoň pár rád, ktoré by ste mohli zužitkovať aj v tej vašej príprave. Modelové otázky Najdôležitejší bod celej prípravy. Ak by ste aj všetky ostatné body vynechali, tento vynechať rozhodne neodporúčam. Pokiaľ škola, na ktorú sa chystáte vydáva modelové otázky je nutné si ich zadovážiť. Mnohé školy ich ponúkajú ako taký návod k tomu, ako by mohli vyzerať otázky na samotnej prijímacej skúške. Avšak mnohé, medzi nimi aj LFUK skladajú prijímacie skúšky práve z týchto modelových otázok. Je teda dobré vedieť ich čo najlepšie. Ako som

Prípravný kurz na lekársku fakultu

Súčasťou prípravy na medicínu častokrát bývajú aj prípravné kurzy. Rada by som Vám priblížila môj názor na to, či je potrebné mať prípravný kurz, podľa čoho si kurz vyberať a taktiež aké ďalšie materiály je dobré použiť k príprave na prijímacie skúšky. Je dôležité mať kurz? V roku 2021, keď som sa pripravovala na prijímacie skúšky na LFUK som prijímací kurz nemala (na medicínu som sa nedostala). V roku 2022 som sa k mojej príprave postavila úplne inak a mala som prípravné kurzy hneď 3 (na medicínu som sa dostala). Čo však, samozrejme, ešte nevypovedá o dôležitosti kurzu. Tento bod si musí každý zvážiť sám. Pre niekoho nemusí byť kurz podstatný, pre iného môže byť veľmi dôležitý. Ja som napríklad v roku 2021 počúvala, ako je kurz zbytočný a ako sa aj tak všetko potrebné naučím v škole. Ak Vám niekto tvrdí podobné, klame. Nie je možné, aby sa v školách prebralo všetko potrebné aj na prijímacie skúšky. A nie, prijímačky nie sú „len“ z učiva, ktoré sa preberá na školách. Častokrát obsahujú

Môj gap-year

Ahojte, ak ste čítali môj posledný článok viete, že môj uplynulý rok bol „gap-year“. Čo to znamená? Jednoduché vysvetlenie je, že som nenastúpila na vysokú školu a rozhodla sa dať si tzv. „rok voľna“. (Tento slovenský názov musel vymyslieť veľmi vtipný človek.) Trochu obšírnejšie vysvetlenie je, že som sa rozhodla nenastúpiť na vysokú školu napriek tomu, že som na ňu bola prijatá a rozhodla sa pracovať na sebe a na tom, aby som sa dostala na školu, na ktorú som prijatá nebola. Mnoho ľudí volí cestu gap-year-u z rôznych dôvodov, ako napríklad spoznanie samých seba, určenie si priorít, rozhodnutie sa, kam bude ďalej smerovať ich život. Veľa ľudí sa rozhodne rok cestovať, niektorí sa rozhodnú pracovať a zarobiť si na vysokú školu a mnoho iných dôvodov. Ja som sa rozhodla pre takú kombináciu všetkého s tým, že som presne vedela, kam chcem smerovať svoj život. Tento smer bola medicína. Neprijatá na medicínu, prijatá na vysokú školu. Gap-year, alebo nastúpiť inde? Toto bola otázka, kto