Ahoj, vitaj na mojom
blogu. Moje meno je Hana a
som... vlastne v dobe písania tohto článku
ešte nemám pri mene status študenta. Momentálne som zamestnanec, absolvent
Bilingválneho gymnázia v Sučanoch, som sama sebou a som už Skoro
Medik : ).
Prvý pokus, výsledok
Posledné dva roky
gymnázia, stužkovú aj maturitu nám zobral covid. Je pravda, že štátnicu
z angličtiny nám nechal (aspoň niečo), ale to bol slabý odvar toho, čo
všetko sme mohli mať. Niektorí sa zo zrušenej maturity tešili, iným to bolo
jedno a pár odvážnych ju predsa len podstúpilo. Čo však bolo dôležitejšie
ako maturita boli prijímačky. Áno, zmierme sa s tým, prijímačky sú dôležitejšie
ako maturita : ). Nie, nikto sa Vás nebude v živote pýtať, či ste mali zo
slovenčiny 1 alebo 2, mrzím ma to. Vy si však spomeniete na pocity, ktoré ste
počas toho mali, a preto si ich dobre zapamätajte, určite sa snažte, majte
jednotky, ale nezbláznite sa. Keď nebudete mať jednotky, svet sa nezrúti. Ale pokiaľ
vás čakajú prijímačky, skúste sa od tej maturity aspoň mierne odosobniť
a určiť si prioritu, pretože keď nespravíte tie prijímačky, svet sa môže
mierne nakloniť.
Môj svet sa takto mierne
naklonil pred rokom, 11. júna 2021, keď som sa dozvedela výsledok
z prijímacích skúšok na Lekársku fakultu UK. Mierne naklonil je
v mojom prípade veľmi slabý výraz, vtedy by som bola povedala, že sa
doslova vychýlil zo svojej dráhy a už sa na ňu nemá ako vrátiť. Môj počet
bodov bol ďaleko od splnenia si sna a štúdia medicíny.
Cesta môjho štúdia
smerovala na medicínu viac menej celé moje dovtedajšie štúdium, doslova. Ťažko
sa opisuje šok, ktorý prišiel, keď sa uprostred tejto cesty postavila stena,
ktorá ma chcela zastaviť. Aby som bola konkrétna, v poslednom ročníku
strednej školy som si podala prihlášky na 3 vysoké školy. Bola medzi nimi práve
Lekárska fakulta UK v Bratislave (všeobecné lekárstvo), Slovenská
zdravotnícka univerzita v Bratislave (všeobecné lekárstvo)
a Prírodovedecká fakulta (medicínska biológia). Prioritu som mala
v LFUK, ostatné som viac-menej neriešila. Nedostala som sa ani na jednu
medicínu, na PRiFUK áno.
Rozhodnutie
Gap-year alebo nastúpiť
na Prírodovedeckú fakultu? Toto bola otázka, ktorú som potrebovala vyriešiť nie
v priebehu 1 dňa, ale v priebehu pár hodín. Začala som čítať množstvo
článkov, množstvo rád, čo ďalej, rozmýšľala som čo vlastne chcem, na čo
skutočne mám, snažila sa úplne nepoložiť a zároveň som riešila množstvo
povinností bežného dňa, nosila kufre do auta a sťahovala sa. Začínala sa
mi úplne nová etapa života.
Čo som sa dozvedela
v článkoch a prečo vlastne píšem tento blog?
Keď si skúsite vyhľadať
niečo o tom, či je gap-year dobrý nápad, nájdete medzi diskusiami 2 typy
ľudí. Jedna strana sú tí, ktorí gap-year nikdy nemali. Buď si vybrali cestu ísť
na inú univerzitu, alebo jednoducho pred touto otázkou nikdy nestáli. Títo
ľudia vám skoro všetci povedia, že by to nikdy neodporúčali, ako sa už nikdy
nevrátite do školy (akoby to bol problém, ak by ste sa aj nie), ako je to
definitívne zlý a v podstate ten najhorší plán, aký môžete mať.
Druhou skupinou sú ľudia, ktorí gap-year mali. Títo ľudia Vám povedia, že to bolo
najlepšie rozhodnutie, aké mohli urobiť, že by to definitívne urobili znova
a že to určite odporúčajú. A nie, nehovoria to preto, lebo ľutujú ten
rok svojho života. Viem to, pretože ja som sa
vybrala cestou gap-year-u. O tom, prečo som sa takto rozhodla a čo na
to hovorím napíšem v druhom blogu.
A prečo tento
blog?
Keďže viem, ako som sa
cítila takto pred rokom a čo som v tom čase hľadala a potrebovala
vidieť a počuť, rozhodla som sa začať písať tento blog. Hádam pomôže mne
vypustiť myšlienky a znova sa vrátiť k ich písaniu a pretváraniu
do zmysluplnej podoby. Ale ak pomôže aspoň jednej osobe, ktorá je
v rovnakej, alebo podobnej situácii, ako som bola ja, a teda
rozhoduje sa, či nastúpiť na školu na ktorú ísť nechce, alebo chce dať šancu
samej sebe a skúsiť to všetko ešte raz, tak to malo zmysel. Tento blog je
pre mňa, vraciam sa k písaniu, aspoň v takejto forme, dávam
myšlienkam tvar, ale je aj pre každého, kto chce namiesto scrollovania
instagramu zistiť možno niečo o ceste na medicínu, o príprave,
o pádoch a vstávaní a verím, že neskôr aj o samotnej ceste
medicínou.
Druhý pokus
Dnes som síce preskočila
tú najzaujímavejšiu časť, ktorou bol celý môj gap-year, avšak akosi sa mi patrí
ukončiť tento článok dobrou správou. Samozrejme, moje rozhodnutie pre gap-year
nebolo úplne klasické. Mnoho ľudí sa rozhodne ísť touto cestou práve
z dôvodu, aby sa našli. Aby pochopili, kam smeruje ich život, čo vlastne
v živote chcú robiť a čo chcú so sebou ďalej. Môj gap-year sa začal
ako druhá šanca. Druhá šanca samej sebe, ktorú keby som si nedala, tak by som
si to nikdy neodpustila. Šanca zapracovať na sebe a dostať sa na medicínu.
Podala som si viac prihlášok, ako minulý rok, neskôr vysvetlím prečo. Čo však
bolo najdôležitejšie, rozhodla som sa zobrať čo najviac kurzov, počúvať rady,
zaťala som sa a výsledok je: PRIJATÁ na štúdium všeobecného lekárstva
na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
PS: Nemôžeme vyriešiť
problémy rovnakým myslením, aké sme mali, keď sme ich vytvorili. -Albert
Einstein-
Majte krásny deň
a plňte si sny : )
Komentáre
Zverejnenie komentára